Používa službu Blogger.

Rýchly snack do školy či práce

Nie je to tak dávno čo som absolvovala kolotoč skúšok, príprav, písanie a následné odovzdávanie prác, ktoré tvorili časť mojich semestrálnych známok. Pamätám si, že obdobná vyťaženosť spôsobovala neplnenie si domácich povinností a potrieb.
Konkrétne som nestíhala jesť. Na mnou varenú domácu stravu nebol čas a vedela som, že prežívať niekoľko dní na (pikantnom) instantnom  rámeni nie je riešenie.
Našťastie som jedno voľnejšie nedeľné doobedie išla s tatinom na nákup do miestnych potravín a košík naplnila rôznou zmesou dobrôt. Počas prechádzania plnými regálmi obchodu mi navrhol, aby som si kúpila aj wrapy, pretože rýchlou prípravou a správnou (mnou obľúbenou) kombináciou si viem urobiť  nenáročný snack, ktorý bude chutný aj keby náhodou "počas nestíhačiek" vychladol.
Voľba bola jasná - musia byť zeleninové so šťavnatým a chrumkavým mäskom!
A výsledok? - Dokonalosť chutí, na ktorých som zavislá ja aj moja polovička. ♥

Beauty haul

Myslím si, že nie som jediná, ktorá si krátko po zobudení
prehráva svoj "denný plán"- alebo inak povedané: to, čo budem dnes robiť.
Väčšinou sa v duchu motivujem k ďalšiemu upratovaniu, vareniu či pracovným prípravám, ktoré pravidelne odkladám. Avšak dnešné ráno ma okamžite bleskovo vtiahlo do vrcholu eufórie  radosti, pretože som si spomenula, že pár hodín z poobedia strávim v  Eurovei, kde je novootvorený kozmetický obchod DOUGLAS.
Samozrejme to by som nebola ja, keby som svoje nadšenie neprezdielala s rozhodnutím utratiť časť svojich úspor na potrebné a vytúžené produkty. 
Skôr než som vôbec stihla zamieriť do nákupného centra mi tatino napísal, že mi vyzdvihol vybrané položky z NOTINA a tým sa moja dnešná  nákupná radosť ešte znásobila.
V objednanom balíčku sa nachádzal  make-up, čierna linka na oči, maskara a v neposlednom rade "malinový" púdrový rúž od Artdeco.
Niektoré produkty už sú  moje pravidelné stálice, avšak tentokrát som sa  rozhodla riskovať a vyskúšať niečo nové.

Twenty-something

Neznášam sentimentálnosť, napriek tomu mám slabšiu obavu, že v dnešnom článku ju budete jemne cítiť. Nie je to tým, že táto vlastnosť mi je prirodzene blízka -zároveň dlhodobo utláčaná, ale príčinou je náhle precitnutie sa v čase, ktorý si nechcem pripustiť nepripúšťam.
Je slnečný pondelok a mám pocit, že mi dnešný deň absolútne nič nehovorí.
Asi je to spôsobené čakaním (na moju polovičku), pri ktorom sa mi spomaľuje dýchanie a celé centrum vnímania.
Jediná vec, ktorá v pravidelných intervaloch trhá všetku  moju pozornosť je neznesiteľný škrípajúci zvuk, ktorý sa vynára odniekadiaľ spoza gauča.
Po chvíľkovom upriamení sa na zvuk som zistila, že počujem neutíchajúce cvakanie zubov Mii, ktorá sa snaží moju trpezlivosť zničiť- a tým si vydupať aspoň kúsok čerstvej mrkvy.
Nevenujem jej viac pozornosť.
Ľahla som si do postele, previnula cez seba bielu plachtu a plne duchom neprítomná sa opäť "hrabem" v mysli. Snažím sa dokonalo porozumieť tomu, čím je  dnešný deň taký zvláštny.
Mám 21.  narodeniny - to ale  nie je hlavná príčina mojich bijúcich  myšlienkových pochodov.
V skutočnosti ide o niečo vážnejšie, niečo hlbšie a zároveň prirodzené.

Unboxing

Je krátko pred polnocou a  ja hodnú chvíľu zápasím so silným nutkaním vybehnúť von do opustených ulíc Bratislavy, ktoré nám prinášajú všetko okrem bezpečia.
Je to hlúpy nápad, avšak v silnom a neutíchajúcom víre myšlienok vám sú tieto veci maximálne ukradnuté a jediné na čo sa dokážete sústrediť, je to uspokojenie, ktoré vám sloboda a chlad z tichej noci prináša.
Myšlienky, sú akýmsi prekliatím, ktoré mi nepovoľujú vykonávať bežné činnosti pretože sú až priveľmi hlasné  a poslednú dobu ma obmedzujú viac ako zvyčajne.
Tok rôznych postrehov, ktoré mi práve prebleskli hlavou, sa zastavili pri spomenutí si  na konkrétne situácie, kedy mi ľudia dookola opakujú, že sa boja zamilovať. Väčšinou nechápavo  mávnem  rukou a pomyslím si, že dievča/chlapec má priveľa voľného času, keď sa dokáže zamýšľať nad hlúposťami takéhoto typu, avšak dnes sa mi tieto slová akosi častejšie vynárajú v pamäti.

Klamaní rodičia

Moje skúškové obdobie je  v plnom prúde a ako to už býva zvykom, učenie vymieňam za nekonečné hodiny ležania na posteli s mysľou kdesi vo vesmíre.
 Počas jedného takéhoto poobedia, ma zmes rôznych podnetov nasmerovalo k uvedomeniu si, akú rolu hrá v našom začínajúcom "dospelom" živote rodina.
 Teda konkrétne RODIČIA - ľudia, ktorí majú neutíchajúcu potrebu cítiť našu prítomnosť, chápať náš životný vývoj ale hlavne vedieť a poznať detailný opis nášho dňa, ktorý je strávený mimo ich dosah.

Ja to nazývam "vypočúvanie" (čo sa môže niekomu zdať ako  prehnane expresívne slovo na zdravý záujem o človeka, ktorého máme radi). 

Sľub ako prostriedok pokoja

Ešte do minulého mesiaca som si myslela, že od "myšlienkových" článkov na istú dobu upustím, pretože prežívam najkrajšie a najzamilovanejšie obdobie svojho života a písať o tragických pocitoch, pochmúrnych predstavách a životných príbehoch  ako sa odo mňa očakáva - už viac nedokážem.
Napriek tomu, že kategória "Small-talk" je tak  veľmi obľúbená, naučila som sa, že písať na silu a s donútením nemá u mňa  význam.
Okamžite by ste cítili, že v každom jednom slove sa nachádza kúsok citu aký zvyknem vkladať pri emočnejších témach.

Avšak dnes je opäť zlomový deň, kedy mám chuť  odhaliť opäť kúsok môjho temnejšieho ja, ktoré býva  ako inak- nikdy nepochopené.
Back to Top