PRIZNANIA #11

Je to už rok a pol od posledných priznaní, čo sa mi nechce ani veriť. Tento koncept článkov bol vždy veľmi obľúbený a preto si vyčítam, že som sa od tejto formy článku trochu vzdialila. Nie však úmyselne, to okolnosti posledného roka boli nepriaznivé. Akosi som sa stratila vo víre problémov a psychickej nepohody, čo prirodzene vyústilo k úzkostlivej zdržanlivosti zdieľať verejne čokoľvek zo súkromných myšlienok. Za posledné obdobie som však nazbierala niekoľko postrehov, ktoré sú už jedenástym pokračovaním PRIZNANÍ.


PRIZNÁVAM SA, ŽE:


1. V živote si veľmi kompenzujem to, čo mi vždy chýbalo. Častokrát prirodzene simulujem okolo seba vysnívanú realitu, ktorú sa pokúšam skutočne priniesť do vlastných dní. Mám preto sklony rýchlejšie vyhorieť, lebo som pre druhých všetkým a vždy dúfam, že  raz bude pre mňa niekto úplne tým istým.  Ak sa mi starostlivosť, oddanosť, pozornosť či láska neopláca v podobnej miere, zvyknem rýchlejšie prepadnúť smútku a neistote.


2. Mám šedé obočie. Nie, nezačala som predčasne strácať pigment z vlasov a chĺpkov, ale akosi sa mi taký odtieň naozaj geneticky namiešal - teda mám ho odjakživa. Inak vedeli ste, že naturálne šedé obočie majú napríklad aj aziati? <3


3. Keď mi je počas týchto mesiacov zima, vždy vymyslím nejaký absurdný spôsob ako sa rýchlo zahriať. Často dávam ruky a chodidlá na/do práčky so sušičkou (keď skončí parný cyklus), do umývačky riadu (keď skončí sušiaci cyklus), alebo si fénujem topánky pred tým, než pôjdem von.


4. Neznášam lak a suchý šampón na vlasy. Vôbec nerozumiem ako niekto vie pocitovo aj zmyslovo vydržať tú prašnosť, ulepenosť či chemickú vôňu. 


5. Keď som bola malá, tak som si (až do konca strednej školy) písala denníky. Všetky mám ukryté na tajnom mieste a zriedka sa k nim vraciam. Totiž kedykoľvek si z nich prečítam čo i len odstavec, okamžite nad sebou strácam kontrolu. Prežívam zraňujúce chvíle znova, akoby sa stali včera, začne sa mi strácať zmysel dní, kvôli čomu mám tendenciu hľadať stratené sny.


6. Disponujem vlastným slovníkom skomolených slov, ktoré automaticky vyslovujem zle, lebo som sa to foneticky nesprávne naučila a už to neviem (po tých 28 rokoch) opraviť:


Dezinfekcia je u mňa denzifekcia, deň je den, šuplík je šuflík pletiem si koncovky ch a v: rodičoch - rodičov, a mnoho ďalšieho...


Rovnako tak som vo svojom okolí známa svojimi pomýlenými hláškami a upravenými citátmi, ktoré rozum dajú samozrejme iba mne: 


"Vybranému koňovi na zuby hlaď, sláva porazeným - prehra víťazom, na žobrotu - na dobrotu..."


7. Mojim celoživotným prianím v oblasti nehnuteľností je mať bývanie, kde budem môcť mať krb <3, čiže napríklad byt na najvyššom poschodí s komínom, alebo rodinnú chatu. Vo všeobecnosti milujem zvuk praskajúceho dreva a pohľad na skrotený oheň, ktorý poslušne zahrieva telo aj dušu.


8. Častokrát na mojich rukách môžete vidieť bavlnené či hodvábne rukavičky (béžové a čierne). Pre mňa to nie je len módny urban doplnok - nosím ich primárne kvôli ochrane rúk pred slnkom.


9. Rovnako tak ma na "storkách" môžete vidieť s okuliarmi. V skutočnosti dioptrické okuliare ani náznakom nepotrebujem nosiť, ale nosievam dva typy. Prvé, sú na blokovanie modrého svetla, tie druhé sú priesvitné - nedioptrické. Boli mi odporúčané očnou doktorkou, pretože mám oči silno náchylné na prach. Ak idem von na prechádzku a viem, že fúka vietor bez okuliarov nevyjdem. Samozrejme cez deň bez slnečných a počas večera bez priesvitných. 


10. Som známa svojou perfekcionistickou a zodpovednou povahou. Hoci sa to môže zdať ako jedna z tých pozitívnych vlastností do života, opak je pravdou. Kvôli tomu aké vysoké nároky mám na seba (v oblasti školy, práce, života...), mám tendenciu veľa vyžadovať aj od svojho okolia. Prirodzene môjmu tempu takmer nikto nestíha a výsledkom je, že bývam často vnútorne nahnevaná. Som však aj napriek tomu mimoriadne veľké zlatíčko, hihi.   ˶ᵔ ᵕ ᵔ˶ ა


Bonus: Takmer pri každom Q&A na Instagrame dostávam otázku či som slovenka. Hoci som to na blogu spomínala iste niekoľkokrát, rada by som takouto cestou vysvetlila túto genetickú nejasnosť.


Môj dedko z maminej strany pochádza z Ghany, Afriky. Žije v šťastnom manželstve s mojou babkou celý život, dokonca bývajú stále na Slovensku, takže sa s nimi bežne stretávam. Moja mamina a strýko sú teda "rasa" mulat, a ja so sestrou sme CREOL (ešte 6 ďalších generácií našich detí budú nazývané creol). To znamená, že som zo 75% beloška a z 25% černoška. Preto mám zvyčajne nestarnúcu "thick oily" pokožku, nadštandardne husté či kučeravé vlasy, dvojfarebné oči, veľký gulatý zadok aj bez akéhokoľvek cvičenia a plnšie pery.


KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?


MÔJ HANDMADE E-SHOP: KAEN

Žiadne komentáre

Back to Top