ÚPRIMNE O VŠETKOM...

Cítim posledných šesť mesiacov silnú povinnosť napísať informačný príspevok o tom, čo všetko sa skutočne deje na pozadí môjho života. Samozrejme aj trochu dúfam, že moje slová vám dajú odpovede na niektoré otázky. Cítim sa zmätená? Áno. Zo všetkého unavená? Áno. No napriek všetkému sa snažím z celej situácie vyjsť čo možno najlepšie a najsilnejšie.


UŽ VIAC NEVLÁDZEM

Od januára do apríla som si prechádzala skutočne intenzívnou existenčnou krízou, kvôli môjmu osobnému životu a traumatickej udalosti. Cítila som sa veľmi zúfalo, nešťastne a mnoho dní som v tichosti preplakala. Únik na Srí Lanku mi trochu pomohol, lebo sme tam väčšinu času zažívali silno nekomfortné chvíle - tak moja pozornosť bola presmerovaná na kritický stav života v divočine, než na to čo ma trápilo doma. Po návrate som bola ale aspoň chvíľu znovuzrodená. 


Všetko sa to však definitívne zlomilo len dva týždne potom, kde spúšťačom bola moja štvrtá neplánovaná operácia, ktorá ma re-traumatizovala a vrátila tak späť do obdobia spred 3 rokov. Viním sa za to, že som na to nebola pripravená. Totiž, odletela som sama len na kontrolu hojenia jaziev a zrazu ležím na operačnom stole, kde bez uspatia previedli moji doktori bolestivý zákrok. Dostať 11 štipľavých injekcií na jedno miesto a počúvať v angličtine všetko čo mi chirurgovia robia a vysekávajú - ma vystrašilo. Celý kolobeh strachu či iracionálnych paranojí započal odznova. A ja? Odpojila som sa od sveta a aj od seba.


Niekedy začiatkom leta som sa začala cítiť o málinko lepšie (nie však v osobnom živote) a vtedy na mňa prišla myšlienka, že by som sa mala asi konečne vzdať a odovzdať. Lebo možno robím chybu v tom ako sa upriamujem na konkrétny čas a smer, akým sa môj život posledné roky v tajnosti uberá. To čo sa mi deje jednoducho neovplyvním...a to čo ovplyvniť viem, nemám silu zmeniť.


September bol taktiež zlomový, lebo ma opäť dobehol tieň strachu a neistoty, ktorý pretrváva dodnes.


PRÁCA A ŠKOLA

Začala som praxovať ako učiteľka a dostala som ponuku na trvalý pracovný pomer. Napriek tomu, že som za túto príležitosť neskutočne vďačná, infekčné prostredie pri deťoch mi aktuálne robí zle. Za posledných 6 mesiacov som bola sedemkrát veľmi chorá. Kvôli neustálym nádcham som začala zle dýchať (spúšťač: kvapky do nosa) a tak ma čaká opäť operácia - tentokrát nosovej mušle. Ak sa nezbláznim z nemocničného prostredia do 30tky definitívne, tak už nikdy.


Školu našťastie dokončujem na jar a dúfam, že úspešne.


NOVÉ BÝVANIE

Na Instagrame som to náznakom teaserovala a neskôr aj celistvo oznámila, ale tu ešte nie. BUDEM SA SŤAHOVAŤ! 


Uff, je to pre mňa veľmi zásadný, vzrušujúci ale aj smutný krok. Totiž, dvojizbáčik v ktorom aktuálne bývam som dostala k svojim 20. narodeninám ako darček od rodičov. Je to môj prvý a jediný byt, v ktorom je už navždy otlačený dotyk všetkých milovaných ľudí z minulosti. Boli tu moje všetky 3 životné lásky, súčasné ale hlavne bývalé najlepšie kamarátky, všetci starí rodičia. Tento priestor je pre mňa symbolom lásky a spomienok na to, že všetko na čo (ne)rada spomínam bolo skutočné. Ja som bola skutočná, dokonca kedysi aj zdravá. Toto miesto je jednoducho môj prvý skutočný domov


Cítila som však od minulého roku, že je najvyšší čas sa pohnúť trochu ďalej, či sa mi to páči alebo nie. Veľkosť bytíku už pomaly nie je dostačujúca a každým ďalším rokom bude čoraz menej. Začala som preto neintenzívne hľadať nehnuteľnosti podľa kritérií môjho 30 bodovému (bez kompromisného) zoznamu. Vo vlogu zo sťahovania (ak bude, ešte si to premyslím) vám prečítam, čo všetko môj budúci domov musí spĺňať - myslím, že sa pobavíte. Také bývanie vraj predsa neexistuje, nuž ja som ho napokon našla!


V ten deň veľmi pršalo, prechádzala som sa po bytovej stavbe s čerstvo omietnutými chodbami a nepojazdným výťahom. Asistentka developera mi ukázala byty mojich požiadaviek. Prvý sa mi páčil rozmiestnením ale nie výhľadom, keď som vošla do druhého rovno som zakričala: ,,Toto je môj domov! tie zvyšné mi už neukazujte." Je dispozične veľmi podobný môjmu aktuálnemu, asi preto som neváhala ani sekundu. 


Ešte oplývam jednou úžasnou novinkou, ale o nej viac prezradím v najbližšom vlogu. :)


BLOG, YOUTUBE & KAEN

Mrzí ma, že som sa odklonila od tvorby kvôli všetkej tej...ťažobe. Chýbalo mi písanie, točenie aj strihanie - vlastne stále chýba. Jedinú oblasť, od ktorej som sa nevzdialila je KAEN. Šitie je pre mňa veľmi terapeutické a skutočne som sa našla v konštruovaní strihov, ktoré budú sedieť každej žene. V ponuke už je celkom dosť vecičiek, na jar pribudnú nohavice do každého ročného obdobia + šaty. Naozaj som vďačná ako podporujete aj túto moju tvorbu, hoci nie je blogerská. Idem to ale napraviť, preto dobehnem nasledujúce týždne všetko zameškané. 


Sľubujem. - s láskou Pattrissien


Dodatočná poznámka autora: Vlastne nie, dnes sa Vám prihovára Patrícia <3

2 komentáre

  1. Veľmi ma mrzí, čím si si musela prejsť, zároveň veľmi obdivujem, ako sa dokážeš postaviť a napriek všetkému znova začať robiť, čo ťa baví. To je veľký krok. Prajem veľa síl.

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top