"Neviem byť bez teba...a ani nechcem."
7.5.2023. Prežila som 26 najhorších mesiacov svojho života, počas ktorých sme spolu opäť bývali. Chvíľu som si dávala za vinu, že si ochorel, prestal chodiť práve v tej istej dobe, kedy sa mi stalo to čo sa stalo. Obaja sme vtedy odmietali kráčať. Ty si nemohol a ja som odmietala. Obom nám pomáhali vstať z postele. Spolu sme zaspávali a obaja sme trávili priveľa času v nemocnici...ah mala som tak veľký strach. Mal si ho tiež?
Máj mal byť môj šťastný mesiac, lebo mi doktor konečne dovolil nadviazať tam kde som ako 24 ročná skončila. To preto si nesprávne usúdil, že už to zvládnem ďalej aj bez teba? Ale nezvládnem. Ty si bol jediný žijúci dôkaz mojej minulosti. Tú od ktorej som musela utiecť, ktorá musela vo mne zomrieť. Občas som ale aj tak potrebovala cítiť, že som to napriek všetkému stále ja.
Dotkli sa ťa všetci moji najdôležitejší ľudia, ktorých som vo svojom živote kedy mala. Niektorí tu už nie sú, lebo sa naše cesty rozišli, Zuzka tu už nie je, lebo odišla do neba predčasne...
Bol si dôkaz, že sa to všetko naozaj stalo, že som mala rada, a tak veľmi milovala.
V JANUÁRI 2011 SA NARODIL MÔJ NOVÝ ZMYSEL ŽIVOTA
Keď som mala krátko pred 15. narodeninami, veľmi som zintenzívňovala požiadavku na to mať psíka. ,,Bude to Muffin," kričala som po celom dome ako zmyslov zbavená a snažila sa rodičov všemožne presvedčiť o tom, že naša rodina potrebuje nového člena domácnosti práve v huňatej podobe. Bola som už relatívne zodpovedná, a dostatočne uvedomelá na to, aby aj rodičia pristúpili k novej zodpovednosti.
Jedno marcové poobedie som sedela u maminy v kancelárii a prezerala som si inzeráty na psíkov v rase Cavalier king charles spaniel. Bola to moja rutina posledných pár týždňov, pretože som neustále hľadala svoju novú spriaznenú dušu, avšak pri žiadnej uverejnenej fotografii som nepočula svoj vnútorný hlas so slovami "TO JE ON". Ten deň bol ale iný. Uvidela som krátky popis a zopár fotografií posledných dvoch ponúkaných psíkov, ako poslušne sedia na gauči, cez ktorý bola voľne pohodená červená deka. ,,Mami, to je on, Muffin. Viem, že to je on a bude náš." Hneď v najbližšiu sobotu sme cestovali do Hlohovca.
PRVÉ STRETNUTIE
Pán, ktorý predával šteniatka bol veľmi milý. Býval v krásnom dome so záhradkou, kde v jednej vyhradenej časti mal troch dospelých Cavalierov. ,,Títo dvaja sú ich rodičia, malého chlapčeka a dievčatko mám vo vnútri. Vošli sme do teplej práčovne, kde sa ku mne rozbehli dve šteniatka. Už dopredu sme nahlásili, že máme záujem o chlapčeka, lebo som vždy prirodzene inklinovala k opačnému pohlaviu. Skontrolovala som mu zuby, či náhodou nemá predkus, prehmatala slabiny aj chvostík či je zdravý a správne vyvinutý a ani neviem ako, už sme cestovali s Muffinom na kolenách domov.
Čakala som, že bude plakať a smútiť za svojou bezstarostnou rodinou, ale ani nemukol.
PREDSTAVOVALA SOM SI TO ĽAHŠIE
Dni utekali, Muffin sa okamžite začlenil do domácnosti a ja som pochopila, že som si vybrala toho najtvrdohlavejšieho a najprešpekulovanejšieho jedinca na svete.
Mala som totiž takú naivnú predstavu, že jar a leto strávi vo svojom drahom drevenom domčeku pre psíkov s dvoma spálňami a terasou. Chcel byť však všade len nie tam, tak sme časť okolo domčeka oplotili, aby sa na príbytok naučil. Naučil sa však vytvárať tunel rovno pod pletivom, tak sme okolo dali väčšie skalky, aby nemal možnosť vyliezať. On však vykopal ešte väčší tunel a ani nie po hodine celý špinavý čakal pri vchodových dverách a veselo štekal - že zvládol aj túto výzvu.
Všetci sme boli zúfalí už po prvom týždni snahy, tak sme upustili od všetkých pravidiel až na jedno, že do konca leta bude čisto vonkajší psík. Aj keď mi to trhalo srdce, snažila som sa ignorovať jeho niekoľkohodinové zavíjanie pod mojimi oknami.
Na tretí deň bola silná búrka, zobudil ma blesk. Odmalička sa búrok nesmierne bojím a pri predstave, ako na záhrade je vydesené šteniatko (nebolo), som vybehla o jednej ráno na terasu a spiaceho Muffina som si odniesla tajne do postele.
To bola posledná noc čo spal vonku.
MOJE PRVÉ DIEŤA
Naviazala som sa naňho od úplného začiatku, kedy som ho tajne prvé noci brávala k sebe do izby. Spával výhradne tak, že mi obvinul celý vrch hlavy, a zo strapatých vlasov si vytvoril pelech. Každú hodinu som sa budila a ruku mu priložila na bruško, aby som skontrolovala či stále spí a dýcha, neskôr aj to, či nemľaská, teda či nie je smädný. V mojej hlave začali paranoidné myšlienky o tom, že je v ohrození a musím ho ochraňovať, a odvtedy mi začal obrovský stres o jeho život.
Nič zásadné sa ale nedialo, išlo naozaj len o silný ochranársky zmysel. Jedol, rástol, rozhrýzol všetko čo mu prišlo do cesty, ale ja som sa aj tak nedokázala zbaviť pocitu, že ak sa mu niečo stane, tak sa načisto zbláznim.
VEĽA STAROSTÍ, EŠTE VIAC RADOSTÍ
- Počas prvých týždňov prehrýzol zapojený kábel do elektriny a tým vyskratoval celý notebook, ktorý síce skončil okamžite v šrote, jemu sa zázrakom nič nestalo.
- Keď mal 4 mesiace, náš vtedajší sused nám bez oznámenia strhol plot, pretože sa ho rozhodol vymeniť. Bola som vtedy sama doma, pozerala som v obývačke rozprávky a Muffina som pustila na záhradu, aby sa trochu vybehal. Nikto z pracovníkov nemal v sebe trochu hanby, aby mi zaklopali na dvere a povedali mi, že Muffin kvôli nim utiekol na hlavnú cestu. Nevedela som to. Odrazu niekto zazvonil na dvere.
- Pár rokov po tomto incidente, niekto otrávil silnou žieravinou väčšinu psíkov na našej ulici a aj Muffina. Netuším kedy sa to stalo. Keď lekár oznámil, že sa máme pripraviť na to najhoršie, zrútil sa mi svet. Tak veľmi som sa oňho bála, že som prestala úplne fungovať, našťastie po týždni preplakaných nocí, silných infúziách, čistení žalúdka a záchrany rozleptaného pažeráka sa vrátil v relatívnom zdraví domov. Od toho momentu sa mu silné tráviace problémy vracali každé tri mesiace až doteraz.
TOMUTO POROZUMIE LEN SKUTOČNÝ "PSÍČKAR"
Hoci bol pri každom probléme a vymyslel vždy nejaký špeciálny spôsob ako celej rodine skomplikovať život, bol to ten najvýnimočnejší a najosobitejší tvor na svete. Bolo mu zvláštne jedávať na zemi, preto sa naučil vyskakovať na jedálenskú stoličku, aby sedel s nami ako plnohodnotný člen. Nikdy sa nebol ochotný učiť chodiť bez vodítka (raz sme ho skúsili pustiť na voľno, a bolo to aj poslednýkrát lebo nám utiekol), nikdy neposlúchal žiadne príkazy, robil veci len keď uznal za vhodné. Odmietal spať bez vankúša pod hlavou, vedel sa prikryť dekou, a naučiť ho spať mimo našej postele bolo nemožné.
Rozumel obrovskej časti ľudského slovníka, a komunikoval s nami prostredníctvom ukazovania. Zaviedol nás ako stopovací pes vždy k tomu čo potreboval podať či doniesť. Nosom ukazoval na dvere keď chcel vykonať potrebu, vedel na povel cikať, miloval dlhé kúpanie - lebo po ňom vždy zaspal a keď sme mu po prechádzke chceli umyť labky stačilo pri dverách povedať: Muffin, počkaj ma prosím v kúpeľni. Kým som si odložila vetrovku a vyzula si topánky, sedel v sprchovom kúte a bez pohnutia čakal na umytie. Po umytí som mu vždy povedala "hop" a chápal, že teraz môže vyskočiť zo sprchy na pripravený uterák a ísť rovno spať.
Hoci neznášal a ani nebol ochotný aportovať, či sa sám hrať, rozumel schovávačke, naháňačke a všetkým kolektívnym hrám. Poznal zvuk našich áut, aj všetkých áut zo susedstva, času rozumel lepšie ako samotné hodiny a miloval pätky z chrumkavého chleba.
STRETNEME SA V NEBI
Posledné dva roky boli náročné, lebo prestal úplne chodiť. Na jeho radosť zo života či sexuálny apetít to ale nikdy nemalo vplyv. Kúpili sme mu špeciálne kolieska, na chôdzu, ktoré samozrejme odmietal používať, ale veľmi si obľúbil kočík. Trávil v ňom čas tak veľmi rád, ako v aute pri pozorovaní krajiny. Sľúbila som mu, že hneď ako skončí zima a prestane dážď pôjdeme opäť na celodennú prechádzku zas. No deň predtým, čo sme naplánovali sľúbenú prechádzku a spoločný piknik s priateľmi v prírode... odišiel.
2016. 2021. 2023.
Počas môjho života už časť mňa umrela dvakrát, netušila som, že o ďalší kúsok svojej duše, prídem tak náhle.
Rodičia boli pár dní na dovolenke, tak sme ten víkend s ním boli doma my. Nedeľné ráno sa nezdalo byť iné než všetky predchádzajúce. Zobudili sme sa pomerne neskoro, pochválili z diaľky Muffiho, že nás nechal vyspať sa o hodinu dlhšie než zvyčajne. Keď započul, že sme za ním rovno išli, aby mohol stráviť ráno na záhradke, vtedy to úprimné nadšenie jeho srdiečko už nezvládlo.
,,Objímala som ťa celé hodiny, až ma nasilu od teba museli odtrhnúť, bol si stále taký horúci, mala som pocit, že ťa potrebujem len silno obvinúť a všetko bude opäť dobré. Nikdy si neodpustím, že už som nemala možnosť ťa po zobudení zastihnúť."
Od toho dňa mám už len jedno želanie, aby sme sa v nebi, spolu opäť stretli...nech utíchne moje trápenie.
12 rokov, 3 mesiace a 10 dní.
Dnes je to presne mesiac. Odišiel si tak náhle. V mojom srdci cítim obrovský žiaľ, čím ďalej tým viac mám pocit, že sa bez teba zbláznim.
Navždy budeš moje prvé dieťa Muffi-puffi.
N A V Ž D Y
Žiadne komentáre