Premýšľať dnes o mojom veku je pre mňa mimoriadne náročné. Oficiálne mám 27, ale moje vnútro oslavuje 25ku. Neviem kedy sa to zmení, ale ani časté pripomínanie si správneho čísla, vôbec nepomáha. Myseľ to jednoducho odmieta prijať, nakoľko posledné narodeniny, ktoré som vedome oslávila boli práve tie 24 ročné. Nad 25 a 26 je obrovský tieň, lebo som celé mesiace netušila aký je deň...
Mám za sebou dva najhoršie roky môjho života, a hoci som si bola istá, že väčšiu bolesť ako počas rozchodu s mojom prvou životnou láskou už nezažijem, osud ma vystavil tej najhoršej skúške akú si mladý človek plný snov o budúcnosti môže predstaviť. Veľa si toho obdobia už nepamätám, len hlas členov mojej rodiny, keď zúfalo s mojím telom triasli v strede noci, rušivé pípanie nemocničných prístrojov, pálenie líc z niekoľkohodinového plaču, poznané miestnosti z ktorých boli odobrané hodiny a zrkadlá, aby som nevnímala čas, seba, život. Cítila som, že jediná možnosť ako sa vysporiadať s obrovskoým traumatickým zážitkom je jednoducho nebyť a všetko čo mi pripomínalo mňa bolo nutné zničiť.
"Bojím sa, že aj keď tieto dni skončia, už to nikdy nebude ako pred tým, ako by aj mohlo byť. Stalo sa to tak náhle, svet sa odrazu zdá byť miesto prázdne."
27. október 2022
Od októbra oslavujem už dvojo jubileí, pretože som sa vtedy druhýkrát narodila. A hoci sa to zdalo byť nemožné, každým mesiacom sa moje telo a duša pomaly navracia späť k svojej podstate.
29. máj 2023
Asi preto bol tento máj už dlho v mojom vnútri považovaný za mimoriadne dôležitý, lebo ma mal mojimi skutočnými narodeninami symbolicky odťať od prepojenia so zažitou traumou. Stojím tu, plná lásky aj strachu, no...cítim však, že sa môj život práve skutočne začína.
Tak Všetko najlepšie. <3
Žiadne komentáre