PRIZNANIA #8

Som rada, že začínam nový rok práve s článkom a nie videom, lebo je to pre mňa akási symbolika niečoho, čo je tu prítomné už skoro 8 rokov. Teda, áno o pár mesiacov Pattrissien dovŕši svoj ôsmy rok internetovej existencie. Ako inak teda privítať novoročnú etapu tvorby než PRIZNANIAMI. Asi články s témou priznania už zahrniem aj ako svoj tradičný (po)silvestrovský špeciál, nakoľko sa k nim pravidelne v tomto období vraciam. Tie dnešné priznania som opäť spisovala niekoľko mesiacov a rada sa s vami o ne podelím. Ale ešte predtým chcem len pripomenúť, aby ste všetko brali s nadhľadom a aj otvoreným srdcom. Mojím cieľom je vás pobaviť, či vám odhaliť opäť malý kúsok mojej duše - nie však pobúriť. 

PRIZNÁVAM SA, ŽE:

1. Kvôli mojej rasovej zmiešanosti som ako dieťa vôbec nedokázala rozlišovať a ani chápať rozdielnosť vo farbách pokožky, lebo som s ňou bola v kontakte od úplného narodenia. Zrejme preto vnímanie vizuálu všetkých ľudí bolo pre mňa úplne rovnaké, či išlo o Afričana, aziata alebo bežného Európana. Tí, čo to náhodou neviete, môj dedko pochádza z Afriky - Ghany.

2. Nedokážem osobne hovoriť k väčšiemu publiku ľudí. Akákoľvek prezentácia je pre mňa dôvod na odpadnutie zo stresu. Neviem inak či som toto náhodou niekde už nepísala, ale keď mám stres, začnem situačne slepnúť hoci je môj zrak bezproblémový. Častokrát sa mi v škole pri prezentácii stávalo, že som sa zasekla, lebo som už nedokázala rozpoznať ani jedno slovo na monitore - všetko bolo rozmazané. Podobne to fungovalo aj na písomkách, keď som chcela použiť ťahák. Poznala som presné miesto aj vetu, správnej odpovede, no nedokázala som ju prečítať. Psychologička mi tento jav vysvetlila tak, že pri vysoko nahromadenom strese sa v mozgu môžu vypínať niektoré zmyslové centrá na ochranu človeka - to bol zrejme môj prípad.

3. Je veľa vecí, ktoré ma na človeku dokážu odradiť. Vždy som si totiž o sebe akosi naivne myslela, že nie som vôbec pri výbere partnerov či priateľov náročná, ale opak je pravdou. Hoci sa však neupriamujem na vizuálnu stránku človeka (pokiaľ samozrejme nejde o zuby a úsmev) sú isté reakcie/správanie v konkrétnych situáciách čo ma vie rýchlo znechutiť.

4. Pre láskavých ľudí by som urobila prvé aj posledné. 

5. Bývam veľmi citovo naviazaná na partnerov. Zrejme neoplývam ani darom absolútnej regenerácie z odlúčenia, preto som si dala kvôli vlastnej bezpečnosti záväzok, že sa už nikdy dobrovoľne nevystavím žiadnej strate. V jednom z článkov z kategórie SMALL-TALK som spomínala myšlienku, ktorú mi raz povedala mama. ,,Každý muž, ktorému v živote podaruješ svoje TELO, tak si kúsok z teba vezme a nikdy ti ho nevráti."  Život mi však nie na jednom príklade vyvrátil pravdivosť tohto tvrdenia, ale zároveň som jeho platnosť našla v jemnej obmene. ,,Každý muž, ktorému v živote podarujem svoje SRDCE, tak si kúsok z neho vezme, a už nikdy mi ho nevráti." 

6. Nebojím sa samoty, ale osamelosti. Toto veľmi úzko súvisí s predchádzajúcim priznaním. Nikdy som sa  necítila dlhodobo osamelá, nakoľko mám pevné vzťahy s kamarátmi, partnermi a vlastne aj sama so sebou. Avšak, ak si dobre pamätám, v minulosti som sa párkrát zrejme hranične dotýkala toho pocitu. Smutné na tom bolo to, že som sama (fyzicky/partnersky) nebola, no chýbal mi pocit skutočnej blízkosti.

7. Milujem bozky a samotné bozkávanie. Som na tejto činnosti úplne závislá.

8. Mám syslie líčka. V minulosti som to na sebe naozaj neznášala, ale mojej polovičke to príde rozkošné, tak ich mám už tiež rada. Vďaka nim vlastne budem mať asi ešte dlho taký ten "detský" výraz tváre, čo po prekonaní môjho 25. roku života veľmi vítam. 

9. Bývam paranoidná pokiaľ som sama vonku. Občas sa bojím cudzích protiidúcich ľudí, lebo v hlave mám všetky možné scenáre a predpoklady, že sa ma práve chystajú zabiť alebo znásilniť.

10. Občas bojujem sama so sebou pri niektorých mojich vnútorných rozpakoch. Čo ma však ale život naučil je pochopenie sily vlastného vedomia. Už len samotným pomenovaním problému a chuti vedome na tom pracovať, ho dokážeme zmierniť či zmeniť. V minulosti som napríklad často bojovala s potrebou obhajovať svoju osobu pred ostatnými ľuďmi a nepravdami, ktorými ma označovali. Bolo to nesmierne vyčerpávajúce. Tí ľudia ma jednoducho chceli vnímať v akejsi nezmyselnej forme. Mňa to prirodzene mrzelo a tak som sa snažila im ukázať pravdu: Moja zdržanlivosť je hanblivosť, moja opatrnosť pramení zo strachu zo sklamania, moja nedostupnosť ma len chráni a výbuchom z hnevu, sa len bránim. Trvalo dlho, kým som pochopila, že len ja viem ovplyvniť veci, ktoré súvisia s vnútorným spracovávaním, a teda pokiaľ cítim nepochopenie, moja úloha nespočíva v nekonečnej obhajobe hoci k tomu mám tendenciu, lebo to vnútorne považujem za moje zlyhanie. 

11. Je skutočne oslobodzujúce vedieť, že žiadnych pocitov sa nemusíte nikdy báť. Treba ich vedieť popísať a nehanbiť sa za ne. To prečo sa v istých situáciách cítime tak ako sa cítime, len vychádza z toho, kto sme (ako osobnosť), čo sme zažili a čo vnímame. Asi tá najhoršia vec, čo môžete sami sebe robiť je porovnávať sa s ostatnými a tým to v sebe potláčať či premieňať na inú emóciu. 

12. Často mávam intenzívne lucídne sny, i keď o ne vôbec nestojím. Najčastejšie sa mi to stáva pri jednom konkrétnom neustále opakujúcom sa sne zo školského prostredia. Nachádzam sa buď na svojej základnej alebo strednej škole, kde ma učiteľka matematiky núti vypočítať príklad na tabuľu (o mojej "šikovnosti" v matematike som náznakom písala TU). Trápim sa pred tabuľou - sen naberá prvky nočnej mory plnej stresu a odrazu započujem vlastný hlas šepkajúci tú "magickú frázu", ktorá celé precitnutie spustí: ,,Ja už nemusím chodiť do školy, mám skončenú vysokú školu." Od toho okamihu si mysľou sama viem určovať čo chcem vo svojom sne robiť.  Tento istý sen mávam za posledné mesiace (s jemnými obmenami) týždenne 2 až 3x, niekedy každý deň.

13. Myslela som si, že s narastajúcim vekom, sa mi už nebude posúvať veková krivka príťažlivosti k starším mužom, ale zatiaľ sa posúva stále. Preto do dnešného dňa stále nemôžem uveriť tomu, ako sa mi podarilo zamilovať sa do rovesníka. 

14. Mám výnimočnú superschopnosť - priťahovať najväčších šialencov sveta. Naposledy sa ku mne prihovoril známy s podrobným popisom toho, ako sa so mnou má po správnosti pri sexe narábať (nikdy som s nim neviedla žiaden milostný vzťah). Iný známy mi zas dával návrhy na to, aby sme spolu vytvorili BDSM pár - vraj som na to vhodná, lebo som milá a zlatá (ah, a samozrejme v oboch prípadoch vôbec nevadí, či niekoho mám ak to pre mňa nie je prekážka). Smutné na tom je, že väčšinou ide o vzdelaných, múdrych a spoločensky obľúbených ľudí. 

15. Za posledné tri roky som sa osobnostne najviac zmenila. Mnoho vecí som prehodnotila, či už voči sebe alebo niektorým ľuďom. Mrzí ma, že nie všetko je možné vrátiť späť a popracovať na tom inak, no z druhej strany je to tak správne, lebo už do budúcna viem, ako zvládnuť podobné situácie tisíckrát lepšie a nezlyhať.

16. Do života sa mi neustále vracajú rovnakí ľudia, len s inou tvárou a menom (často náhoda chce, že aj meno býva totožné). Je zaujímavé sledovať, ako vždy k tomu istému typu osobnosti začnem okamžite cítiť buď intenzívnu príťažlivosť, či naopak okamžité odradenie.

17. Dávam druhé, tretie aj desiate šance, ak viem, že ten človek má potenciál ich využiť správne.

18. Ak by som mala dať niekomu len jednu radu do života, bolo by to: ,,Vážte si samých seba, po všetkých stránkach." Viem, ako neskutočne ťažké to môže byť, nakoľko nikto z nás nemal možnosť si vybrať do akej rodiny sa narodí, akú genetiku v zmysle zdravia, povahy, talentov, šikovnosti či odhodlania do vienka dostane, koľko náhodného šťastia v živote mu osudom bude náležať, koľko lásky mu v detstve bude odovzdané na základe ktorej si je možné upevňovať svoju osobnosť. Hovorí sa málo aj o generačných krivdách/prekliatiach. Tie v rodinách tradujú a traumatizujú ďalšie deti, avšak treba nájsť skutočnú pravdu. Na základe nej pochopiť, prečo: 

• sa niekedy cítim smutný/á,
• nepochopený/á,
• robím veci tak ako ich robím,
• v niečom som tým čím som.

Keď odhalíte svoju "nahú" verziu seba, pochopíte, že je len na vás ako s tým celým naložíte. Ak sa s niečím pri sebe nebudete stotožňovať, zmeňte to. Lebo len vy to zmeniť môžete. Moji rodičia boli vo viacerých veciach na mňa dosť prísni. Vždy ale šlo o snahu ma pred niečím chrániť, alebo ma niekam nasmerovať. Počkala som do doby môjho osamostatnenia sa a začala niektoré veci, s ktorými som sa nestotožňovala,  robiť slobodne čisto podľa seba. To bol okamih, kedy som začala na sebe pracovať a tým sa konečne vizuálne prijímať. 

V minulosti som napríklad bola vo vzťahu s človekom so silnými sklonmi k manipulovaniu, povyšovaniu sa - čím sa mi vytvárala na ňom ešte väčšia závislosť a túžba "mu stačiť", zhadzovaniu i neváženiu si ma. Ja som jednoducho pri samej sebe dopustila, aby niekto so mnou mohol zachádzať neskutočne zvráteným spôsobom. Tým, že to bolo ešte aj v období môjho najväčšieho "neprijímania sa", moje zdravie či úcta išla úplne bokom. Raz som v zrkadle uvidela namiesto seba zničeného mladého človeka s nadváhou, bez kúsku sebadôvery a chuti ďalej prechádzať životom. Posledné známky sily boli vložené do odvahy trvalo odísť. Neskôr som našťastie spoznala výnimočného človeka, ktorý ma zahrnul pozornosťou i láskou - a vďaka nej sa začali hojiť aj tie najhlbšie rany. Škaredé a viditeľné jazvy mám dodnes, ale nosím ich hrdo, lebo spolu s nimi prišlo aj odhodlanie si navždy seba vážiť natoľko, že už nikto a nič medzi mňa a mňa nevstúpi. :) 

...a verte mi, ak som to dokázala ja, zvládne to úplne každý!

Želám vám všetkým, ktorí ste zaseknutí v akejkoľvek oblasti, aby ste si neprestávali veriť a vážiť samých seba. Pretože práve vy ste si najbližšia osoba, ktorá si zaslúži rovnakú pozornosť, podporu a lásku ako akýkoľvek obľúbený člen domácnosti či najlepší kamarát. Začnite v sebe roztrieďovať pocity, tým oddeľovať toxických ľudí (čo vám nedovolia sa oslobodiť) od tých, ktorých prítomnosť vás obohacuje a posúva. Robte čo vás baví, a ak to neviete, skúšajte nájsť čo vás baví (VÁS nie to čo baví ľudí, ku ktorým vzhliadate). Doprajte si čas, lebo ten je vzácny, pohyb na čerstvom vzduchu, dobré jedlo a spánok - pretože vďaka tomu získate k odhodlaniu ešte aj bonusovú energiu robiť svet krajším miestom. 

KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?

INSTAGRAM | YOUTUBE