PHOTO DIARY: Hotel & Spa Kaskady

Za posledných 9 rokov hotel Kaskady navštevujem takmer každý rok, veľmi pravideľne. Pamätám si, že keď som tu bola s rodičmi po prvýkrát, nemohla som uveriť tomu, že existuje miesto, z ktorého by som sa nikdy nechcela vrátiť domov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli vycestovať na 4 dni už za poznaným komfortom tvoreným pohodlnými izbami, skvelými raňajkami a aj wellness i SPA centrom, vďaka ktorému si určite plnohodnotne oddýchnete. 

Výhodu, cestovať po začatí školského roka, sme spozorovali okamžite. Nielenže kvôli pandémii hotel obmedzil hostí o polovicu, ale aj pracovný týždeň zaistil bezpečnú dovolenku bez ľudí. Veď už len tá samotná cesta vlakom v úplne prázdnej prvej triede (skutočne vo vagóne nikto nebol celú cestu) bola skvelým štartom za relaxom.

Po príchode na Sliač sme si zavolali miestnu taxi službu, ktorá nás ochotne vyzdvihla zo stanice, avšak problém nastal so samotným taxikárom. Už cez čelné sklo som si všimla, že nemá nasadenú rúšku, čo mala byť jeho automatická a štátom nariadená povinnosť, ale rozhodla som sa nevytvárať problémy, tak som sa usadila na zadné sedadlo, aby som bola od neho čo najviac vzdialená. Okamžite si jemne naklonil zrkadlo do strany tak, aby ma lepšie videl. Vystrúhala som nepríjemný pohľad, a auto sa pohlo. Taxikár sa zrejme môj vyčítavý pohľad rozhodol celkom ignorovať, pretože mal priveľa práce s NEUSTÁLYM pozorovaním ma a žmurkaním. ,,Slečna, nemusíte si dávať pás," povedal vodič počas jazdy. Samozrejme som pás už dávno mala zapnutý a preto ma prekvapila jeho poznámka. Opatrne som sa naklonila do strany a pozrela sa, či zapnutý pás má aspoň on - no nemal (aké nečakané).

O samotnej téme taxikári, a mojich zážitkoch s nimi, kvôli, ktorým sa snažím hľadať vždy iné alternatívy než nastúpiť do auta cudziemu mužovi, chcem raz natočiť video, pretože som presvedčená, že nie som jediná čo je permanentne terčom sexuálnych poznámok a pokusov si zaistiť rýchly sex. 

Ako cesta ubiehala, vodič sa na mňa neustále pozeral v spätnom zrkadle. Mne takáto pozornosť bola vrcholne nepríjemná, hlavne keď máte vedľa seba aj muža, no rozhodla som sa ho ignorovať. Asi o 7 minút sme boli pred hlavným vchodom hotela a taxikár si vypýtal 10 eur. So sumou som nebola stotožnená už len z princípu (napriek tomu, že v Bratislave platievam toľko isto, pričom len idem z mesta domov), lebo pár dní pred samotnou cestou som volala na dispečing konkrétnej taxislužby a pýtala som sa na cenu našej trasy, aby som vedela, koľko peňazí budeme potrebovať. ,,Šesť eur slečna stojí cesta zo stanice po hotel," tvrdil zamestnanec na linke. Nuž čo, situáciu mladých ľudí čo idú do známeho hotela je potrebné využiť úplne. V takýchto okamihoch nebývam nikdy ticho, práve naopak, vždy sa riadim heslom, že pokiaľ je pravda na mojej strane, bolo by veľmi nesprávne nechať veci plynúť bez riešenia. No Adam je práve ten veľmi tichý, nekonfliktný a ústupčivý človek (túto vlastnosť na 
ňom v takýchto situáciách, ako jednu z mála z duše neznášam), preto hneď slabým kývnutím hlavy naznačil, že mám byť pokojná. Stálo ma to veľa sebazaprenia, ale napokon som pristúpila, vzala si kufor a vstúpila cez otočný vchod do hotela. 

Hneď pred recepciou sa nachádzal automatický rozprašovač dezinfekcie, ktorou som si vydezinfikovala ruky, a šli sme si vybaviť prístupové čipové kartičky do izby. Na pulte recepcie som si všimla, že majú v nádobe malé čokoládky s logom hotela - čo bola milá pozornosť na spestrenie si čakania pri vypĺňaní údajov. Po podpísaní všetkých potrebných papierov ohľadom pobytu, sme dostali kartičky od izby, a tak sme sa rozbehli na druhé poschodie.

Izba 209.





Každé ráno sme okolo deviatej zavítali do reštaurácie na prízemí, kde sme si neobmedzene mohli vybrať z neuveriteľného množstva špičkových jedál...no a samozrejme kútik s čerstvými americkými waffľami je len malý bonus k čistej radosti. 


Po raňajkách sme si vždy šli na chvíľu oddýchnuť, aby sme vládali cvičiť dve hodiny vo fitku.

Z posilňovne som bola celkom nadšená, nakoľko do nej nikto nikdy nechodil. Hneď pri vstupe boli uložené čisté uteráky a voda s citrónom, aby ste sa po náročnej aktivite, vedeli osviežiť. Vec, ktorú som si však najviac cenila bol určite ten krásny výhľad cez celostenové okná - na ihličnatý park s popadanými šiškami. (Dodatočná poznámka: šišky, ktoré som ukazovala v poslednom DIY videu, sú práve z tadiaľto)


Po "odmakaní si" cieľovej vzdialenosti na bežiacom páse sme sa išli naobedovať do koliby, s tradičnými slovenskými špecialitami, ktorá je súčasťou hotelového rezortu.

Pred každým hlavným chodom nám časník doniesol drobnú pozornosť v podobe predjedla: ľahkú tvarohovú pomazánku.


Po chutnom obede sme sa prechádzali v rezortovom parku, ktorý tvorili hojdacie sedačky, altánky, jazierka a minigolfové cestičky pre hráčov.


Okolo tretej sme vždy navštívili hotelové (vnútorné i vonkajšie) bazény, kde sme sa hodiny (až do večere) bláznili, alebo si len tak na lehátku čítali či sa hrali hry.






Výlet sa zakončil skutočne kúzelne nakoľko pri odchode, moja polovička na recepcii sebaisto vyhlásila: ,,Prosím vás, ona má veľmi rada čokoládu," ukázal na nádobu s miničokoládkami, ktoré boli položené na pulte recepcie. ,,Mohli by ste jej na cestu dať pár tabličiek?" Recepčná zdvihla zrak, pozrela sa na mňa a milo sa očami usmiala. ,,Ale samozrejme," nadšene vyhlásila a oboma rukami nabrala z nádoby kopcovitú hrsť čokoládového zlata. Skoro som od úžasu odpadla, zároveň som sa veľmi hanbila, no ten okamih, ma dojal k slzám. 

Tento výlet teda rozhodne stál za to! 

KDE MA MÔŽETE EŠTE SLEDOVAŤ?

ČO MÁTE NA HOTELOCH NAJRADŠEJ? - u mňa sú to rozhode hotelové raňajky.

4 komentáre

  1. Vyzera to tam super. Dufam ze na kolibe mali dobre halusky :) *chysta si lyzicu*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 😂 ty si trubka, nemala som halusky. Bolo tam pekne 😊

      Odstrániť
  2. taxikom som este nikdy nesla sama a pravdupovediac dufam, ze nikdy nevznikne situacia, kedy budem nutena spravit to. presne preto, ze sa bojim chlipnych chlapov, o ktorych furt vsade (nastastie iba) pocuvam. nechcem riskovat, aj ked tych parkrat, co som isla taxikom spolu s niekym inym, sa mi zatial nic podobne nestalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem, ze netreba hadzat vsetkych do jedneho vreca, lebo stale prevazuje to, ze je vela skvelych taxikarov, ale je pravda, ze skoro vsetci maju podobne skusenosti, preto opatrnosti nie je nikdy dost. Je vsak skvele, ze mas moznost chodit vzdy s niekym. :)

      Odstrániť

Back to Top