Možno nevestou démona, čo vôľu odhodila, vlastnú nádej stratila.
Až tak milovala, že by sa napokon stal dôvodom, prečo sa obesila.
Larva sa však v motýľa na druhej strane vyvinula,
len čiernym rúchom zahalila zlomené krídla,
Posledné krivdy odišli s časom do nebies,
ktorých dážď ti zakaždým umýva tvár.
Tie kvapky sú symbolom čistoty,
odhaľujú skutočnú tvár bytostí,
premieňa ich v ničoty,
...sú to malé dôkazy tyranskej viny.
V kúte srdca zostal len potláčaný žiaľ,
pri spomienke, že si mal
ten jediný poklad sveta,
čo večnosť ukrýval.
Žiadne komentáre