Každému sa všetko vráti

Je to zvláštne, ale niekedy sa pristihnem pri tom, že behom zlomku okamihu stratím nadobudnuté pocity, ktoré sa v tej istej chvíli nahradia celkom odlišnými. Tie pocity, sú menné a spozorovala som, že sú závislé od konkrétneho úseku prežitého dňa. Akoby čakali na to, kým jedna časť vašeho ja mala ešte chvíľu počkať, pokým celkom nedozreje do štádia porozumenia.

Rána sú teda najintenzívnejšie, kedy istota, odhodlanie a sila je tak ohromujúca, že sama nedokážem celkom chápať to, kde sa to v človeku berie. Mám pocit, že svet sa dá uchopiť do rúk a to je nebezpečný vnem -pretože nie je pravdivý.

Prežité chvíle počas dňa sú úsekom dotknutej reality, kedy sa pomaly stráca pocit, že človek môže dokázať čokoľvek čo si bude želať, pretože si uvedomujem neuveriteľnú pominuteľnosť a kontinuitu, ktorá sa nijak neodlišuje od tej predchádzajúcej. Spravodlivosť a nespravodlivosť je len náhoda, ktorá daruje i berie šťastie zároveň. No napokon to predsalen nie je tak. 

Večer, udáva zmysel a malým podnetom prinúti človeka porozumieť veciam, ktoré fungujú na istom nedosiahnuteľnom princípe, pri ktorom nemáme vôľu to nijak zmeniť či poupraviť.

Viete, dni majú neuveriteľné kúzlo darovať neustále nové šance na zmenu vecí i myslenia. Je len na samotnom človeku ako príležitosť využije a či vôbec cíti motiváciu niečo zmeniť. Veľakrát sa stáva, že práve ľudia, ktorých vnútorný hlas svedomia je celkom tichí, neuchopia do rúk vkladané šance. No mať možnosť a aj príležitosť, nie je naveky ponúkaná istota.  

No jedno však zostáva navždy nedotknuté. Každému sa raz všetko vráti.