Keď je okolie vlastným prekliatím

Žijeme v zvláštnej dobe. Každý z nás sa narodil s akýmsi predpokladom a aj budúcnosťou, ktorá je už dávno poznaná, hoci nie pre nás- sociálnych hercov, ktorí skutočne prežívame svoj život každým nádychom. Napriek tomu, že od určitého momentu je úplne prirodzené sa cítiť ako vysoko individuálna osoba, nikdy sa s ňou nedá kompletne stotožniť, pretože vždy bude existovať externý vplyv z prostredia, ktorý z nejakej vzdialenosti koriguje a obrusuje hrany života človeka. Avšak nie vždy prostredie, v ktorom sa nachádzate je to, ktoré je charakterom čisté.

Nikdy som neverila na náhody, a ani na fakt, že pokiaľ osamote už dlhodobo bojujete s vlastným presvedčením proti celému svetu  -je to v poriadku. Hoci sa pocit pravdy v srdci nachádza, aj tá môže byť klamlivá a spôsobiť zbytočné a ľutovania hodné zaslepenie. No pokiaľ sa nájde čo i len jediný človek, ktorý vám dá za pravdu a vidí skutočnosť rovnako ako vy -motivácia a viera v samého seba dokáže neuveriteľným spôsobom získať silu či odhodlanie, ktoré ženie bytosť vpred. A vy zistíte, že je v poriadku ak sa väčšina populácie mýli, pretože jej vnímanie je hlboko obmedzené dobovými stereotypmi alebo vlastnou poznačenou egovou prázdnotou, spolu s ktorou vzniká tendencia potreby poukázať na to, prečo je to čo robíte chybné.

Pokiaľ je človek dlhodobo obklopený akýmkoľvek statickým názorom na vašu osobu, je prirodzené, že sa s pridelenou "nálepkou" stotožní, hoci to vnútro aj tak cíti inak. 

Viete, ono je problémom, že doba v akej sa žije, je veľmi posudzovaná podľa druhých. V prípade, že v sebe vlastníte niečo aktraktívne pre okolie, tak práve to sa stane dôvodom, prečo sa ľudia z okolia zomknú a prirodzene začnú voči vám cítiť závisť. A aj keď vy netušíte, že sa jedná práve o tento duševný deficit, pripisujete to vlastnej slabosti a nedostatkom, ktorých ste si vedomí a na ktoré sa  najčastejšie ukazuje. 

Úplne rovnaký vzorec platí aj z opačnej strany. V prípade, že vlastníte úplne radovú osobnosť, ktorá je tou neatraktívnou, pretože ňou oplýva väčšina ľudí, je prirodzené, že práve to sa stane dôvodom, prečo ľudia voči vám zostanú úplne otvorení a nechajú voľne plynúť stagnáciu osobnosti. Najhoršie je, pokiaľ žijete v omylnej predstave, vytváranej rodičmi či kamarátmi, ktorí si neuvedomujú, v akej miere majú právo zasiahnuť do vlastného úsudku človeka. 

Práve to u potenciálne silného a zaujímavého človeka spôsobuje pochybnosti o svojej skutočnosti, napriek tomu, že v sebe nesie dar senzácie. U slabého jedinca, ktorý v sebe živí chorú predstavu svojej šikovnosti i väčšinovo konajúcej správnosti, vzniká skazený pohľad na vlastný charakter, ktorý má za následok detinské a vyslovene hlúpe poziciovanie sa na úroveň, ktorá je smiešna či neadekvátna.  "To jeho" okolie to vníma a tupo sa prizerá na úbohosť niekoho, koho vnútorne nepovažujú za vážny podnet na riešenie - ten nastáva až v momente, ako je človek mimo dohľadu, kedy vzniká priestor na ohováranie. Avšak akonáhle sa slabá aliancia dotknutá vlastným egom stretne, bodom záujmu sa stáva človek, ktorý s opatrnosťou hľadí na svoj svet, plný rozhodnutia snahy  ho ochrániť.