Vlnu čistoty, nežiarlenia, nezávidenia, nehádania sa, nevytvárania konfliktov a priania. Skutočného tešenia sa z toho, kam sa život tej druhej uberá a akým spôsobom napreduje ako človek. Každá z mojich priateliek je úplne iná ako som ja, avšak máme jedno spoločné a to inteligenčné pochody a predpoklady toho čo túžime v živote dosiahnuť. Tým, že panuje individualita a sny sa nám nijakým spôsobom neprekrývajú s túžbou tej druhej, vždy panovala medzi nami obrovská harmónia, rešpekt a ústretovosť- tak je to dodnes. Vedia, že vždy budem mať málo času na stretávanie sa, ale nikdy si nevypočujem výčitku smerovanú k tomu, že namiesto jedného večera s Adamom pri sledovaní televízie som mala ísť s nimi von. Nie, pretože rovnako ja nevyčítam, že by mi viac vyhovovalo doobedné stretávanie sa než poobedné kedy chcem mať už potom kľud, ale rešpektujem, že jedna z nás je väčší spachtoš tak prečo jej v tom brániť. Tolerancia a akceptovanie priorít toho druhého je prvým krokom ku kompromisom - čiže vyzrelej ľudskej inteligencii, ktorú som vždy od mojich blízkych vyžadovala. Pokiaľ však začnem cítiť, že neviem tolerovať a chápať kroky niektorej z mojich kamarátiek, je to bod zlomu, kedy sa naše cesty musia rozdeliť, pretože takouto cestou by sme sa dostali aj my do neúprimnej fázy. A to nemôžem dopustiť. Napriek tomu, že sa mi to počas môjho života stalo už trikrát a dnes sa s mojími "bývalými najlepšími kamarátkami" nerozprávam, stále som pyšná, vďačná a rada za to aké chvíle sme spolu strávili. Stále k nim cítim obrovský rešpekt a tú skutočnú priateľskú lásku, ktorá bude trvať už navždy, pretože nič na svete nezmení moje spomienky. Rada si popozerám fotky, pospomínam na radosti a trápenia, ktoré sme riešili, avšak každá ide inou cestou a to je dobré, pretože to tak malo byť.
Teraz, ako dospelá žena sa akýmsi omylom dlhodobo pohybujem v strede reálneho diania vývoja medziľudských vzťahov. A som skutočne zhrozená čo sa dnes považuje za kamarátstvo. Týmto termínom sa popisujú už len povrchné a vychcané potreby zhluku ľudí, čo nemajú skutočný sociálny život. Boja sa samoty, nevedia vydržať ani chvíľu v tichu a tak sa (nie z úprimných) ale potrebných pocitov prežiť, viažu k rovnako bezcharakterným jedincom. Nikdy som sa nestretla s toľkou neprajnosťou a žiarlením na tú druhú. Neustále porovnávanie sa, ktoré vzniká samozrejme zo strany toho slabšieho ale namyslenejšieho jedinca, ktorý si v kútiku duše uvedomuje, že nijak nesiaha na tú druhú, ale chuť súperenia ju aj tak núti si nahovárať, že sú kamarátky, lebo má o ňu záujem ako o človeka. Keď je jedna na dovolenke a druhá doma, treba pridávať na instagram a facebook fotky ako sa má tá doma skvelo, a že má život aj bez tej druhej, keď druhá si nájde priateľa, prvá jej celý vzťah ba aj roky bude radiť aby sa naňho vykašlala v momente ako medzi nimi vzniknú bežné škriepky (čo sa dá komunikáciou vyriešiť), pretože pre ňu by bolo samozrejme sebecky lepšie keby bola kamarátka single a boli by v tom ako dve zúfalky spolu. Potom kde je priestor na možnosť zdôveriť sa? Nech sa čokoľvek urobí, dostane, keď sa zaľúbi, má lepšie známky v škole, výsledky v práci, krajšiu postavu, tvár, milšie kamarátstva, bohatších rodičov, o jedno zvieratko v domácnosti naviac, záujem muža, ktorý o druhú ako o ženu nestojí - Všetko je zlé a všetko je na konflikt a žiarlenie. S tým, že k tebe napokon podíde s úsmevom a bude sa tváriť akoby nič. A takéto sú povrchné kamarátstva dnešnej doby.
Žiadne komentáre