Mŕtva nevesta

Mŕtva nevesta v šatách čipkových, nesie závoj uličkou slobodných. Opatrne kráča priamo naproti žiare, s nádejou v srdci, že sa rozhodnutím nepriviaže - k snom zadusených hlasov oznamujúci záveť. Kráča ďalej v naivnej viere, že zlodejov mladosti o nenávistný život oberie.

Po pravici prázdne davy so starými tvárami, tíšili ju, že sú tí mladí s rodenými vadami.

Po ľavici ligot a zlato odrážalo hrdosť sveta, ktorý v zvláštnych intervaloch podľa okna menil farby neba.

Dvíha pohľad ku katom, s mysľou plnou odpustenia.

,,Do rúk ti vkladám oceľ pravdy, tak netrýzni viac pohľadom, ale priveď sa do večného zatratenia."

Čepeľ vdychuje vôňu pokožky pohladenú prievanom, na druhom svete v šatách čipkových ponesie lásku dvoch sŕdc ohnivých...

...až pokým v sebe pocíti naplnenie dieťaťom.