Povrchné kamarátstva

Keď som hrdo opúšťala brány strednej školy zvierajúc maturitné vysvedčenie, cítila som, že sa končí jedno veľmi veľké obdobie môjho života. Vedela som, že na vysokej škole mi bude lepšie ako na strednej, pretože roky na gympli som viac trpela ako si ich užívala. Avšak vždy som tie dni akosi zvládla, pretože som tu mala skvelú a úprimnú partiu kamarátiek, ktoré so mnou prežili tú najpodstatnejšiu časť daného obdobia, kedy som vhupla do dospelého aj partnerského života. Smiali sme sa, zo srandy predbiehali, ktorá so svojím chalanom zašla vo vzťahu ďalej, uvedomovali sme si, že zbožňujeme  dobré jedlo a chvíle po škole strávené v meste, nákupmi...a všetkými tými teenagerskými vecami- veď to poznáte. Avšak mali sme obavu aká bude vysoká škola čo sa ľudí týka.  Všetkým nám rodičia hovorili, že na vysokej škole si nájdeme skvelých kamarátov čo sú z rovnakého oboru ako my. Ja som však vždy vedela, že každým ubiehajúcim rokom mám väčší a väčší problém nájsť a spoznať človeka, medzi ktorým by bola taká chémia akú pri svojich najlepších kamarátkach vždy cítim.

Vlnu čistoty, nežiarlenia, nezávidenia, nehádania sa, nevytvárania konfliktov a priania. Skutočného tešenia sa z toho, kam sa život tej druhej uberá a akým spôsobom napreduje ako človek. Každá z mojich priateliek je úplne iná ako som ja, avšak máme jedno spoločné a to inteligenčné pochody a predpoklady toho čo túžime v živote dosiahnuť. Tým, že panuje individualita a sny sa nám nijakým spôsobom neprekrývajú s túžbou tej druhej, vždy panovala medzi nami obrovská harmónia, rešpekt a ústretovosť- tak je to dodnes. Vedia, že vždy budem mať málo času na stretávanie sa, ale nikdy si nevypočujem výčitku smerovanú k tomu, že namiesto jedného večera s Adamom pri sledovaní televízie som mala ísť s nimi von. Nie, pretože rovnako ja nevyčítam, že by mi viac vyhovovalo doobedné stretávanie sa než poobedné kedy chcem mať už potom kľud, ale rešpektujem, že jedna z nás je väčší spachtoš tak prečo jej v tom brániť. Tolerancia a akceptovanie priorít toho druhého je prvým krokom ku kompromisom - čiže vyzrelej ľudskej inteligencii, ktorú som vždy od mojich blízkych vyžadovala. Pokiaľ však začnem cítiť, že neviem tolerovať a chápať kroky niektorej z mojich kamarátiek, je to bod zlomu, kedy sa naše cesty musia rozdeliť, pretože takouto cestou by sme sa dostali aj my do neúprimnej fázy. A to nemôžem dopustiť. Napriek tomu, že sa mi to počas môjho života stalo už trikrát a dnes sa s mojími "bývalými najlepšími kamarátkami" nerozprávam, stále som pyšná, vďačná a rada za to aké chvíle sme spolu strávili. Stále k nim cítim obrovský rešpekt a tú skutočnú priateľskú lásku, ktorá bude trvať už navždy, pretože nič na svete nezmení moje spomienky. Rada si popozerám fotky, pospomínam na radosti a trápenia, ktoré sme riešili, avšak každá ide inou cestou a to je dobré, pretože to tak malo byť. 

Teraz, ako dospelá žena sa akýmsi omylom dlhodobo pohybujem v strede reálneho diania vývoja medziľudských vzťahov. A som skutočne zhrozená čo sa dnes považuje za kamarátstvo. Týmto termínom sa popisujú už len povrchné a vychcané potreby zhluku ľudí, čo nemajú skutočný sociálny život. Boja sa samoty, nevedia vydržať ani chvíľu v tichu a tak sa (nie z úprimných) ale potrebných pocitov prežiť, viažu k rovnako bezcharakterným jedincom. Nikdy som sa nestretla s toľkou neprajnosťou a žiarlením na tú druhú. Neustále porovnávanie sa, ktoré vzniká samozrejme zo strany toho slabšieho ale namyslenejšieho jedinca, ktorý si v kútiku duše uvedomuje, že nijak nesiaha na tú druhú, ale chuť súperenia ju aj tak núti si nahovárať, že sú kamarátky, lebo má o ňu záujem ako o človeka. Keď je jedna na dovolenke a druhá doma, treba pridávať na instagram a facebook fotky ako sa má tá doma skvelo, a že má život aj bez tej druhej, keď druhá si nájde priateľa, prvá jej celý vzťah ba aj roky bude radiť aby sa naňho vykašlala v momente ako medzi nimi vzniknú bežné škriepky (čo sa dá komunikáciou vyriešiť), pretože pre ňu by bolo samozrejme sebecky lepšie keby bola kamarátka single a boli by v tom ako dve zúfalky spolu. Potom kde je priestor na možnosť zdôveriť sa? Nech sa čokoľvek urobí, dostane, keď sa zaľúbi, má lepšie známky v škole, výsledky v práci, krajšiu postavu, tvár, milšie kamarátstva, bohatších rodičov, o jedno zvieratko v domácnosti naviac, záujem muža, ktorý o druhú ako o ženu nestojí - Všetko je zlé a všetko je na konflikt a žiarlenie. S tým, že k tebe napokon podíde s úsmevom a bude sa tváriť akoby nič. A takéto sú povrchné kamarátstva dnešnej doby.

Žiadne komentáre

Back to Top