Kam som sa stratila?

Čas sa rozutekal — a ja som len pozerala, ako mizne za obzorom. Ani neviem ako rýchlo ušli tie tiché chvíle. Posledný textový príspevok som napísala pred 6 mesiacmi čo znamená, že išlo o doteraz najdlhšiu pauzu. Je to pre mňa taký paradox, že spolu s mojím "zastavením sa" v živote, sa zastavilo aj to čo milujem najviac. Tvoriť. Písanie ma v minulosti vždy (za)chránilo. No tentokrát som sa k nemu nemohla vrátiť.  Myslela som naň denne, dokonca som si vo víre chaosu aj napísala pár veršov pre upokojenie duše. Ale realita si vyžiadala všetky moje sily, preto Pattrissien musela počkať. 

JANUÁR-FEBRUÁR

Spomienka na túto zimu je chladná nielen počasím, ale aj pocitom, ktorý vo mne zanechala.

Cítila som sa smutno a zmätene. Bola som totiž (ako celý posledný rok aj pol) unavená z ľudí, vzťahov a celkovo z vlastného života. Nekončiace dni sa mi zlievali do temného ticha. Stratila som sa všetkým, ale predovšetkým sama sebe. Najviac ma mrzí to, že tento dlhodobý stav vnutornej bolesti privolal späť staré tiene – a spolu s nimi aj smutné epizódy, v ktorých sa vytráca moja schopnosť cítiť radosť. Aj preto som mimoriadne oddychovala, spala, neobmedzovala sa v strave, prechádzala som sa po nociach tichými uličkami a snažila sa byť čo najviac prítomná. 

MAREC

V marci začalo trochu svitať na krajšie časy. Hoci som sa stále necítila dobre, nastúpila som ako pomocná učiteľka (kvôli praxi) na neďalekú základnú školu. A tam? Som to milovala. Deti ma odzbrojili. Ich nevinnosť, smiech, nevinný svet, ktorý ešte nie je doknutý problémami, ma celkom pohltil. Každý deň sme tvorili – kreslili, lepili či  skladali origami. Bola som tam pre nich, ale ony uzdravovali mňa. Už po dvoch mesiacoch mi vedenie ponúklo miesto natrvalo. Prijala som ho s tichou vďakou, že ma život znova niekam priviedol.

APRÍL-MÁJ

Aprílom sa začalo obdobie dokončovania semináriek a záverečnej práce. Potrebovala som vďaka tomu získať povolenie na pripustenie ku štátnej skúške, teda vstup pred porotu, kde je mojou povinnosťou si obhájiť prácu a odpovedať na vytiahnuté otázky. Presne tak, ako to býva v treťom a piatom ročníku na vysokej škole, ked sa štátnicuje. 

Boli tu určité obavy, že za tých 5 rokov čo som ukončila vysokú školu, už neviem byť taký skutočný "bifľoš", ale veľmi ma potešil opak ktorý nastal mimoriadne nečakane. Napriek tomu, že som prežila najťažšie roky svojho života a moja pamäť tým zostala už trvalo poznačená, opäť som bola najlepší študent z ročníka.

Skúška bola 28. mája, takže ja som deň na to mohla osláviť svoje 29. narodeniny v kruhu mojich najbližších - úplne bez stresu. 

JÚN

Predpokladala som, že si voľnejší čas užijem aspoň pár dní, ale povinnosti nepustili a všetky odložené termíny na mňa statočne počkali.  Stolári, murári, elektrikári – nový domov potreboval a stále potrebuje moju prítomnosť. Nebudem do detailov popisovať čo všetko sa pokazilo a koľko nových začiatov môj byt opakovane zažíva. Točím však vlog, tak ak sa predsa rozhodnem, celý (ten absurdný) príbeh raz vyrozprávam  –  tam totiž nájdete odpovede na všetko, čo tu zostáva len naznačené.

Medzitým som sa po pauze spôsobenej školou vrátila k šitiu objednávok pre @moon.kaen a koncom júna som si konečne dopriala tri dni na Zochovej chate – krátky romantický pobyt. Bol tichý, plný prírody a jemného oddychu.

Deň po návrate ma čakala ďalšia operácia, po ktorej sa (ešte stále) doma zotavujem. Aby som ale bola konkrétnejšia, svoje uzdravovanie som si po dvoch bolestivých týždnoch, spestrila návštevou Londýna - koncertom mojej milovanej Kpopovej skupiny STRAY KIDS. Bol to jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.

Dodatočná poznámka autora: Pred štyrmi dňami som kúpila lístky na ich poslednú zastávku v Európe, takže zajtra odlietam do Ríma na dopamínový výbuch číslo 2! Aaaaaaa. 

...A PREDSA SA CHCEM VRÁTIŤ!

Nie do minulosti — tá už odkráčala so všetkým, čo si niesla. Ale späť k tvoreniu. K slovám, ktoré liečia. K fotografiám, ktoré rozprávajú. K pripravovanej novej kolekcií, ktorá každému šatníku dá skutočný zmysel.

Ďakujem, že ste počkali, a verili, že ticho nie je koniec.

Niekedy je to len nádych pred novou kapitolou.

KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?

INSTAGRAM | YOUTUBE

MÔJ HANDMADE E-SHOP: KAEN