...A ČO BUDE ĎALEJ?

Pattrissien oslávila minulý mesiac svoje ôsme narodeniny, tak som nostalgicky spomínala na svoje začiatky blogu a porovnávala ich so súčasnosťou. Tak veľa sa zmenilo. Vlastne všetko sa zmenilo. Ja som sa zmenila...

Začala som písať v období, keď som si prechádzala ešte stále teenagerským vývojom. Bola som zmätená, osamelá (vnútorne, nie partnersky) a nepochopená. Vtedajšiu bolesť som nepopierala, snažila som sa ju dokonca zachytiť a charakterizovať, čo ma urobilo vo výsledku ešte viac zraniteľnejšou. Preto, keď teraz spätne vidím vtedajšie obrovské niekoľkotisícové čísla čítanosti na starších článkoch, až ma mrazí moja naivita, lebo som si nikdy nepripustila, že za každým číslom sa mohol skrývať ktokoľvek.

Nechcem teraz konkretizovať aké štyri zásadné veci sa v rokoch 2018 - 2020 udiali, avšak donútili ma odvtedy premýšľať nad svojou bezpečnosťou, nad tým, že musím medzi Pattrissien a Patríciou nájsť kontrolovanú hranicu, ktorá obom vytvorí priestor na sebarealizáciu no v paralelných svetoch.  Dôsledky začínajúcej zmeny môjho vnímania začali najprv maličkosťami - nevinným triedením starších článkov, vymazávaním súkromných fotiek z Instagramu, až do väčšieho vymazávania videí, kde som sa buď už nestotožňovala s technickým zvládnutím audiovizuálneho výsledku alebo sama so sebou.

DNES SOM UŽ ÚPLNE INÝ ČLOVEK

S pandémiou sa akoby dokončil proces môjho osobnostného rastu v oblasti zrelosti. Tým, že sme zostali doma, sa mi síce podporila moja asociálno-introvertná povaha natoľko, že dnes mám problém prehovoriť aj na poštára, ale konečne som získala čas pre seba, ktorý som potrebovala na usporiadanie si vlastných myšlienok, na prehodnotenie mnohých situácií a plánovanie budúcnosti. 

Začala som vnútorne kvitnúť.

Totiž zo dňa na deň som sa odrazu pocitovo stala "dokončenou" a dospelou verziou samej seba. Stala som sa prirodzene vnímavejšou, viac láskavejšou, opatrnejšou a hlavne, našla som vo svojom vnútri odpustenie. Aj voči mne, lebo som si seba nedokázala skutočne vážiť, a aj voči druhým, s ktorými síce nikdy nenájdeme spoločnú reč, ale ich existencia sa ma prestala akokoľvek dotýkať. 

...A ČO BUDE ĎALEJ?

Mám pocit, že som vždy z nejakého dôvodu priťahovala toxických a žiarlivých zvedavcov. Ten vzorec správania takýchto ľudí je veľmi podobný, tak nie je ťažké ich odhaliť ešte skôr než im ponechám priestor sa prejaviť. Aj preto som vždy mala tendenciu byť úzkostlivejšia a citlivejšia, lebo sa ma napriek všetkému vždy dokázal dotknúť nejaký rozrušujúci výpad. Ako som sa však úplne uzavrela pred externými negatívnymi vzruchmi, tak mám posledné 2 roky veľkú potrebu chrániť nie len samú seba, ale aj svoje najbližšie okolie. Niekoľko posledných mesiacov sa preto intenzívne pohrávam s myšlienkou, že by som svoju verejnú tvorbu chcela fokusovať čisto na seba a nezaťahovať do toho napríklad Adama či kamarátov. Osobnejší (ale nie vzťahový) obsah by som potom skôr zdieľala na Instagrame, ktorý je už nejaký čas súkromný - čo mi dodalo väčší pocit slobody a túžbu byť ešte o čosi viac transparentnejšia.

Okrem potreby "skryť vzťahové okamihy" pred toxickými zvedavcami, sú tu ešte vyššie dôvody, ktoré som nikdy nepriznala.

1. Školsko-pracovné dôvody: V dvoch prácach som mala mimoriadne zlé skúsenosti, kvôli "fáze vážnosti" v akej sa môj vzťah nachádzal. Neustále sa ku mne dostávalo, že som objektom riešenia či náhodou nie som jedna z tých - nájde si prácu a hneď otehotnie, aby odišla na materskú - čo mi v oboch prípadoch lámalo srdce. Do každej práce som totiž vstupovala s tými najčistejšími úmyslami, a keď vznikali takéto situácie, kedy bolo okrem iného aj citeľné, že ma neberú vážne (predovšetkým nadriadení), tak som odišla. V oboch prípadoch veľmi dramaticky. 

Po poslednej skúsenosti sme sa s Adamom dohodli na tom, že pre verejnosť náš vzťah nebude existovať. Budem uzatvorená nezadaná žena, ktorá nechce mať rodinu a nestojí o žiaden vzťah, ani randenie. A ah! Aký mám odvtedy kľud. Keď sa ma niekto v novej práci pýtal či niekoho mám, povedala som, že nikoho nehľadám a nikto to viac neriešil. 

Poznámka: Aby bolo jasné, ja som nikdy nehovorila o svojom vzťahovom statuse, vždy to prasklo cez kolegov, ktorý ma vystalkovali cez Instagram...a potom to už išlo rýchlo. Preto aj hovorím, že nemám Instagram a nikomu, ani tej najmilšej kolegyni som ho viac nedala. :)

2. Rodinné dôvody: Povedzme, že je tu skupinka ľudí, ktorá vďaka spoločnému natáčaniu a vystupovaniu dostávala týmto materiál na analyzovanie, riešenie či komentovanie nášho vzťahu a už im túto radosť odmietam viac poskytovať. 

3. Osobné dôvody: Prirodzene po toľkých rokoch vzťahu, aj my sme si prešli krízou či väčšou alebo menšou. Je to normálna súčasť partnerského života aj tých najosudovejších partnerov, a práve v takomto období som nemala potrebu spoločne tvoriť. Človek sa vtedy potrebuje vzdialiť, sám si tým prejsť aby mohol svetu predať len autentickú energiu. Ale ak je na očiach a má spoločný obsah, ľudia neustále očakávajú podobnú intenzitu tvorby. Hneď tak vznikajú pochybnosti či je všetko v poriadku. Prečo by to niekto okrem nás mal riešiť? 

Sme stále spolu, stále sa rovnako ľúbime... a na tom sa (dúfam) nikdy nič nezmení.

Napriek tomu, že sa kvôli postupným zmenám cítim odovzdanejšia a sebaistejšia, kladiem si otázku, čo bude s vlogmi. Vo februári sme boli na Madeire, a tam som prvýkrát skúšala viesť vlog úplne sama. Aj keď sa to nezdá, necítila som sa uvoľnene. Bojujem s veľkou hanblivosťou a keď sme na to dvaja, tak odrazu sa mi natáča veľmi prirodzene, vlastne to ani nevnímam - asi preto tú vzájomnú energiu dokážem lepšie zachytiť, lebo je to úplne autentické.

Chcem v tejto oblasti preto viac od nového roka trénovať, byť samostatnejšia. To čo sa do vlogov napokon nedostane, budem zdieľať súkromne (pre priateľov) na Instagrame, aby som sa cítila komfortne.

PRAVIDELNOSŤ

To čo vám ZATIAĽ neviem sľúbiť je pravidelnosť, ktorú som prvých 6 rokov blogovania mala. Vtedy som strihala videá a písala články v škole cez prednášky, voľné dní, na ceste vo vlaku alebo v lietadle čo sa momentálne z pochopiteľných dôvodov úplne nedá - a hlavne, celé mesiace som sa všetky voľné hodiny venovala naozaj príprave KAEN. Dala som si však záväzok, že ak sa nepodarí publikovať článok/video každú nedeľu ako bolo zvykom, tak aspoň každý druhý týždeň v nedeľu chcem aby vyšiel nový obsah. Ešte chvíľu moja aktivita bude závislá od toho, ako cez pracovný týždeň budem stíhať/vládať, no už si pripravujem prostredie na to, aby som sa čo najskôr vrátila do starších koľají - lebo  mi to chýba.

ZÁVER

Ak je niečo, čím som si istá, je to, že nikdy neprestanem úplne tvoriť. Som veľmi kreatívne založený človek, preto moje smerovanie či už po školskej, pracovnej alebo takejto voľnočasovej stránke vždy viedlo ku kreatívnej tvorbe. Nemám síce vôbec predstavu o tom ako dlho bude Pattrissien fungovať v takejto verzii, no to nič nemení na tom, že som vďaka písaniu našla svoj zmysel života. Nápadov pre Pattrissien mám ešte mnoho a kým sa nájde aspoň jeden človek, pre ktorého bude mať moja tvorba zmysel a mňa to bude stále baviť, tak dovtedy tvoriť určite neprestanem. 

Ďakujem, že ste tu stále so mnou.