Vo chvíli, keď auto rozozvučí môj cestovateľský playlist hudby a po zaparkovaní pred bránou viedenského letiska mi tatino dá posledný (rozlúčkový) bozk do vlasov, zmocní sa ma šťastný pocit, že sa o pár hodín ocitnem na úplne vzdialenom mieste. Ono prežiť celé to nadšenie z cesty (do púštneho raja) úplne naplno, nie je žiadny problém, lebo služby počas celého letu v Emirates vás už akosi predpripravia na cieľovú destináciu - Dubaj.
Napriek tomu, že let bol príjemný a cesta ubehla rýchlo, po príchode na hotel na mňa aj tak doľahla veľká únava. Chcela som čo najskôr vyriešiť ubytovacie papiere a získať čipovú kartičku od zarezervovanej izby. Posadila som sa do kaviarenského salóniku aj s batožinou a Adam odišiel na recepciu zariadiť potrebné veci. Dlho sa ku mne nevracal, a tak po značnej dobe čakania som podišla k recepčnému pultu tiež. ,,Je všetko v poriadku?" opýtala som sa. Nebolo. Totiž, zamestnanec hotela tvrdil, že prenájom našej izby s výhľadom na more, stojí na týždeň 2 500 eur a nie 1 700 eur, ako sme si mysleli. Neviem, kde sa stalo nedorozumenie, ale aj po ukázaní potvrdenia rezervácie s vyžadovanou sumou, stále trval na vyššej čiastke. Ospravedlňoval nejasnosti tým, že treba zaplatiť aj daň, za dve osoby a práve to sú tie mimoriadne, dodatočné poplatky. Nebola to však pravda, nakoľko v rámci rezervácie cez portál bola v cene zahrnutá aj samotná daň. Napokon sa to po výmene smeny vyriešilo a my sme si konečne mohli odniesť veci na izbu.
.jpg)
Po chvíli vybaľovania sa okolo polnoci ozvali prvé pocity hladu, tak som navrhla zájsť do 24h potravín, aby sme si kúpili len nejaké cereálie a ovocie. Malé potraviny v plážovej oblasti sú skutočne na každom rohu, preto po rýchlom nákupe nasledovala krátka prechádzka po pobreží. Tak veľmi sme sa vžili s prostredím, lebo sme nielen stratili pojem o čase, ale aj o tom, kde sa nachádzame. Držiac v ruke tašku s jogurtami, sme sa na seba odrazu pozreli a hneď nám to bolo jasné - stratili sme sa! ,,To nič, chytíme taxík!" vykríkla som smelo a zamávala na prichádzajúci taxík.
Taxikár nás však odmietol odviesť - čakal na lepšie platenú zákazku. Vystúpili sme z auta a na inej ulici sme chytili druhý taxík. Taxikár nám však povedal, že za normálnych okolností, by nás odviezol, ale keď je veľa ľudí, tak sa mu smerom k nášmu hotelu ísť nechce - vraj je v tom pešom okolí dopravná zápcha (áno o jednej ráno je to štandard, tu ľudia nespia). Po 20 minútach sme chytili ďalší taxík, ten nás odmietol z rovnakého dôvodu ako tie predchádzajúce. Cítila som sa po treťom odmietnutí zúfalo, nakoľko sme nepoznali cestu naspäť, nevideli sme žiadne záchytné body, ktoré by nám pomohli sa na mieste zorientovať a hlavne, sme nechceli (kvôli cene) zapínať v Dubaji dáta. Nezostávalo však nič iné, len mapu použiť. Na izbu sme prišli o pol štvrtej ráno.
O ôsmej ráno nás (po 4 hodinách spánku) zobudil telefón z recepcie, kvôli únave som nezachytila, čo od nás personál potreboval, tak som len položila slúchatko a išla si ľahnúť. V tom niekto zaklopal na dvere - Adam išiel otvoriť. Na prahu stál zamestnanec aj s uterákmi, vraj sme si ich objednali. ,,To je omyl." povedal rozospatý Adam a tiež si ľahol. Opäť zvonil telefón. Nahnevaná som sa k nemu rozbehla a vytrhla som ho zo steny, aby nás nič nerušilo. O minútku na to, zas niekto klopal na dvere. Adam otvoril dvere a zamestnanec mu vysvetluje, že musíme izbu opustiť, pretože mala byť už dávno odubytovaná, kvôli hosťom čo prídu. Rýchlo sa obliekol a išiel celú problémovú rezerváciu riešiť ešte raz. Zostala som na izbe a veľmi som sa zľakla, lebo sa odrazu zapla televízia s hlasnou hudbou a napísom: Vitajte Patrícia a Adam. Áno, tí hostia sme mali byť my, len sa pomýlili a zarezervovali nás dvakrát. Adam sa vrátil a išli sme si znova ľahnúť. Ešte som nebola ani prikrytá a opäť niekto klopal, rozbehla som sa k dverám a upratovacej službe som vysvetlila, že sme sa len teraz ubytovali, a potrebujeme kľud a ticho, aby sme dospali noc. Zatvorila som dvere, a išla som si do kúpeľne umyť zuby. V tom z toaletnej časti zvoní druhý telefón. Zdvihnem ho a nič sa neozýva. Adam už sedel na posteli a zmierene zhodnotil: ,,Zrejme už dnes spať nebudeme." A mal pravdu - nakoľko nám opäť niekto klopal na dvere. Otvorila som ich, a pán sa mi ospravedlnil za meškanie, ale že prišiel opraviť tú klimatizáciu. Nikoho sme o žiadnu opravu nežiadali.
Začali sme sa zo zúfalstva a únavy smiať, lebo nám bolo jasné, že ani dnes nebude zrejme náš deň. Večer som však bola vďačná za každú minútu, nakoľko na ranný rozruch som takmer aj zabudla. Pripomenulo sa mi všetko až vo chvíľke, kedy sa nám nedalo dostať sa na izbu. Čipová kartička vôbec nereagovala a ja som s tonou piesku v sandálikoch, nechcela ísť znova na recepciu. Adam však všetko vybavil a kartička už fungovala.
Nasledujúce ráno sme strávili krátkou prechádzkou a návštevou kaderníctva. Keď sme sa vrátili k nám do izby, odrazu tam vtrhli asi piati muži. Bola som takmer nahá a čítala som si na pohovke priamo oproti vstupným dverám. Všetci sa ospravedlnili, a bez slova začali rozoberať celé bezpečnostné dvere. Netrvalo dlho a jeden z opravárov odišiel s celým digitálnym zámkovým systémom a zostali sme bez dverí. Nad absurdnosťou tohto pobytu som sa už nestačila čudovať, ale keď odišli s úsmevom a konštatovaním, že dvere sú opravené - tak sa do konca dovolenky už naozaj nič nepokazilo. Zázrak.
Ak ste videli môj VLOG, tak už trochu poznáte niečo malo z toho, čo všetko sme zažili.
Naša prvá zastávka bolo nákupné centrum Dubai Mall, kam sme chceli ísť na menšie nákupy a hlavne sa na chvíľu skryť pred extrémnymi horúčavami. Všetky navštívené obchody aj s haulom nájdete vo videu.
Po nákupoch sme zamierili k vonkajším terasám obchodného domu, kde je výhľad na najvyššiu vežu sveta Burj Khalifu a zastavili sme sa na malý obed v Nandos. Nandos je moja najobľúbenejšia zahraničná sieť reštaurácií, lebo sa mi spája s dobou, kedy som počas strednej školy bývala chvíľu v Anglicku - s mojimi španielskými spolužiačkami sme tam trávili všetky obedové prestávky.
.jpg)
Staré mesto je historická štvrť Dubaja, ktorá kedysi bola vstupnou bránou prístavu s perlami v Perskom zálive. Medzi oboma stranami starého mesta sa dá preplaviť malou loďou - tá vás presunie na známe pobrežie plné tradičných trhov. Trhy sú dodnes známe hlavne výkladmi zlatníctva, nakoľko návštevníkom ponúkajú pravé zlaté doplnky. Zo zlatých komponentov sú dokonca vytvorené aj celé blišťavé róby, podprsenky či vlasové fascinátory.
.jpg)
Okrem stánkov s predmetmi sa na trhoch nachádzali aj stánky s korením, keramikou a aj výrobou domáceho arabského chleba. Veľmi ma zaujal celý proces výroby miestneho pečiva v malej pekárni, preto som aj túto zaujímavosť natočila do vlogu. Pečivo je ponúkané v rôznych variantách, môžete si ho nechať naplniť syrom, alebo potrieť cesnakom.
V uličkách starého mesta ma okrem iného zaujali aj pevné ľanové plachty, ktoré boli pripevnené na strechách budov v celom centre. Plachty slúžili na vytvorenie tieňu, aby bosích ľudí uchránil pred silným slnkom.
Vrámci prechádzania starobylými uličkami, sme videli hneď niekoľko mešít či ukrytých kaviarní, ktoré boli vybudované s ohľadom na prostredie a tak sa stalo, že v strede čajovne sa nachádzal vysoký strom. Strecha tak nebola ucelená, ale okolo pňa sa vytvorila prirodzená konštrukcia s upevnenými plachtami. Bohužiaľ natáčať v takýchto priestoroch bolo zakázané.
Ľavá strana starého mesta mala v strede menšie námestie s vystavenými modelmi lodí, ktoré kedysi miestni občania využívali napríklad na rybolov. Aj táto tradícia sa zachovala až dodnes, pretože ak by ste k prístavu starého mesta prišli skoro ráno, stretnete tých najrôznejších rybárov čo svoje čerstvo chytené úlovky predávajú na provizórnom trhovisku. Tým, že sa staré mesto nachádza asi hodinu cesty autom od Hotela, nemali sme možnosť zažiť atmosféru rybieho trhu, ale určite by to stálo za to.
Na prvú niekoľkochodovú veľkú večeru sme išli do vychytenej thajskej reštaurácie. Objednali sme si hneď na začiatku úplne všetky miešané nápoje, ktoré ponúkal nápojový lístok. Mala som tak možnosť ochutnať netradičné zaujímavé kombinácie a spoznať rôzne servírovacie prevedenia nápojov. K nim sa hodili dva druhy thajských čipsov, ktoré mi chuťou veľmi pripomínali sépiové krekry z azíjských potravín. Ak sa nemýlim, tak to naozaj aj boli domáce sépiové čipsy.
Ako predjedlo sme vyskúšali vyprážané aj raw jarné rolky, kalamáre či polievku. K všetkému podávali výrazné omáčky - tie dotvorili dokonalú chuť všetkých pokrmov.
Keď sa podávalo hlavné jedlo, bola som síce už veľmi najedená, ale nakoniec sme zjedli aj thajské ryžové rezance a kalamáre v cestíčku. Po hlavnom jedle nasledoval dezert, ktorý keď nám niesli z kuchyne, tak celý personál oslavne spieval. Bolo to úplne kúzelné, pretože kuchári využili na tvorbu dunivej melódie koreničky, panvice a bubnom bol kýblik.
Plní skvelého jedla a všetkých dojmov sme sa presunuli k prístavu, kde kotvili jachty na prenájom rôznych veľkostí. Jedna z nich čakala práve na nás. Celý interiér takejto lode som taktiež natočila do videa.
Nasledujúce dni sme strávili len oddychom na pláži a dlhými prechádzkami.
KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?
Žiadne komentáre