Adam mal pár dní voľna z práce a tak som ho poprosila, aby sme na pár dní (ešte pred neskorou letnou dovolenkou) išli mimo hlavného mesta na poznané miesta, kam sa vždy radi vraciame. Vychodné Slovensko bolo okamžite jasnou voľbou, nakoľko ponúkalo o 10 stupňov chladnejšie počasie, obľúbené podniky, fascinujúce výhľady a dostatok potrebnej relaxačnej atmosféry. Kvôli situácii sme v Košiciach a Vysokých Tatrách neboli od novembra, a tak sme sa snažili si výlet užiť čo možno najviac to pôjde.
Večer, deň pred odchodom, som nás pobalila a rýchlo zarezervovala ubytovanie. Trochu ma mrzelo, že sa mi nepodarilo nájsť žiadne voľné Airbnb, s ktorými sme boli v minulosti spokojní, a tak som vybrala voľnú izbu "s posteľou veľkosti king" v hoteli DoubleTree by Hilton. Do Airbnb ale chodievam skutočne radšej, pretože vybrané byty sú vždy moderné väčšinou až luxusné, majú vlastné parkovacie miesto a cenovo vychádzajú na noc oveľa viac výhodnejšie - čo iné si priať.
Pôvodný plán odchodu z bytu bolo o ôsmej ráno, avšak už keď sme večer nastavovali budík, vedela som, že vyrazíme o hodinu neskôr, lebo sa nám nebude chcieť vstávať. Adam ma presviedčal, že sa mýlim, no samozrejme sa potvrdili napokon moje slová a vyrazili sme na cestu krátko po desiatej. Cesta bola nesmierne príjemná, hneď na začiatku sme zjedli všetky pripravené sladkosti/krekry, počúvali sme hudbu od Blackpink či Yungbluda i podcasty. Veľa sme spievali, sem-tam sme sa zarozprávali a ako inak, som zaspala. Zobudila som sa krátko pred Košicami, tak moje nadšenie bolo ešte viac poháňané energiou.
HILTON HOTEL: Izba 1011 (10. poschodie)
Centrum Košíc a bližšie okolie už poznáme naspamäť, tak nebol problém nájsť dohodnutý hotel. Hneď pri check-ine nás pani na recepcii upozornila, že za hotelové parkovanie sa platí 15 eur na deň. To je dosť veľa (toľko stojí parkovanie na celý deň v centre Viedne) hlavne keď sme hostia. Ponúkla nám aj možnosť raňajok za 16 eur na osobu. Tie sme cielene odmietli, lebo sme sa nemohli dočkať raňajok v Nico Caffé, čo je podľa mňa najlepší raňajkový podnik na Slovensku.
Naša izba bola neskutočne krásna. Pozostávala z troch miestností : spálne, kúpeľne a šatníku, v ktorom sa nachádzal trezor, malá kuchynka, žehliaca doska, žehlička + skrina na župany do wellnessu. V spálňovej časti bol aj malý pracovný stolík s lampou, a hneď vedľa veľké okno s neskutočným výhľadom na staré mesto.
Ako som už spomínala, nemohla som sa dočkať nasledujúceho dňa, kvôli raňajkám. Už pri poslednej návšteve som v článku písala, že radi chodíme do NICO CAFFÉ. Určite keď navštívite Košice, tam choďte ochutnať miešané vajíčka na masle, alebo syrovú omeletu. K všetkému podávajú vynikajúci domáci kváskový chlebík a maslo, čím raňajky dostávajú úplne iný rozmer.
Po raňajkách sme sa tradične prechádzali centrom starého mesta. Keď sme prišli k Dómu svätej Alžbety, všimla som si, že je otvorený vyhliadkový vstup do jej severnej veže (Žigmundova veža). Chcela som sa ísť pozrieť hore už minulý rok, ale bola obmedzená prevádzka a tak sa na výstup nedalo ísť. Cena na dospelú osobu bola 3 eurá. V rámci nich bolo možné aj zhotovovať fotografie.
INFORMÁCIE O VEŽI zo stránky keturist.sk: ,,Veža je vysoká 60 metrov a má okolo 165 schodov. Bola postavená v druhej etape výstavby chrámu Dómu sv. Alžbety v rokoch 1420 – 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského (*1368 _ +1437). Stojí na základe štvorcového pôdorysu, ktorý má tri podlažia. Žigmundova veža bola ťažko poškodená pri obliehaní Košíc v rokoch 1490 – 1491 a následne opravená v rokoch 1494 – 1497. Ďalšia prestavba veže sa konala v roku 1775. Na prvom poschodí veže sa nachádza mechanizmus veľkých hodín, na druhom konštrukcia na upevnenie zvonov, na treťom poschodí zvony a na štvrtom poschodí je inštalovaná časť hodinového stroja z 19. storočia s nákladným zariadením, ktoré sa používalo počas jej rekonštrukcie v 18. storočí."
Pri vstupe do veže ma spočiatku mierne chytila panika, kvôli úzkemu točivému schodisku. Tak či onak to bol napokon skvelý zážitok. Mala som možnosť vidieť zvony a celý ich mechanizmus, krásne kameninové steny kostola, gotické okná so sklenenými výplňami a v neposlednom rade výhľad na celé historické časti mesta.
Posledný deň v Košiciach mi bolo trochu ľúto, že už musíme odísť, avšak čakali na nás Vysoké Tatry, kde sme strávili zvyšné chvíle voľna.
Poprechádzali sme sa po prírode, okolo jazierok i Štrbského plesa, kde sme si požičali loďku. Romantické chvíle striedalo moje prekvapenie ako Adam zvládol veslovanie napriek silnému vetru. Je pravda, že ku koncu sme sa kvôli tomu nevedeli dostať na prístavné miesto, ale aspoň sa nám neplánovane zážitok na člne predĺžil o 20 minút.
Na Štrbskom plese sa nachádzala miestna koliba, kde ponúkali rôzne slovenské špeciality, ale aj zdravšie alternatívy obeda. Vybrala som si preto grilovaného pstruha na bylinkovom masle so zeleninou.
Cestovanie vo dvojici mi nesmierne chýbalo. Už teraz sa teším na ďalšie výlety, ktoré máme tento rok v pláne stihnúť...tak nám držte palce.
KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?
Žiadne komentáre