PRETO BY SOM RADA PRIPOMENULA, ŽE:
- Mať zlé dni, kedy sa nudíme, plačeme, zúrime, nedokážeme vstať z postele či nenávidíme celý svet, je úplne normálne. Nesúvisí to s psychickou labilnosťou človeka, práve naopak, je to filter, akým prechádzame cez rôzne obdobia. Sme ľudia a nie stroje, zároveň sme všetci svojou individuálnosťou v živote jedineční a každý veci pociťuje inak.
- To, že máme deň kedy sa sebe nepáčime (lebo menštruácia, zlá pleť, zlé životné obdobie, ktoré sa podpíše na tvári i postave) je tiež úplne normálne. Vôbec nerozumiem myšlienke neustále kriticky hodnotiť a porovnávať výzor človeka. Treba sa starať o seba, lebo svet je krásny práve vďaka tej ľudskej rôznorodosti.
- Rozísť sa s partnerom/kou, je normálne. Hoci tento krok vyvolá vždy u okolia prekvapenie a šialený záujem, nemal by to byť dôvod na analyzovanie toho, prečo sa rozišli (je to ICH život, nie váš). Málokedy vznikne rozchod z jedného krátkodobého dôvodu, ale prirodzene sa v živote stáva, že sa s partnerom ocitnete v bode, kedy sa za tie roky osobnostne tak vyviniete a zmeníte, že už to spoločné, čo vás zlúčilo dohromady, sa stráca a vzťah drží len dotyk tej minulosti - vtedy je čas posunúť sa ďalej.
- Žiť iný život než ostatní je úplne normálne. Kto by reálne a dobrovoľne chcel žiť život toho druhého, keď nemá šancu poznať celé pozadie tých dní? To, že má človek viac peňazí, chodí na dovolenky, má krásneho priateľa/ku či deti ako z časopisu, neznamená, že je šťastný. Práve naopak. Myslím si, že čím rýchlejšie človek dosiahne mnoho populárnych cieľov v živote, tým skôr začne byť osobnostne stratený, pretože prichádza o potrebnú víziu cieľov. Ak sa človek nemá "na čo tešiť", je to prvý krok k smutným i depresívnym stavom. Žiadna virtuálna realita nie je tak čistá, bezkonfliktná a perfektná, ako sa môže zdať, je to len rozprávka, ktorú denne na internete čítame, akurát už nečakáme na princa, ale túžime získať všetko + neexistujúci stav plný dokonalej harmónie, ktorý vznikne bez námahy.
- Byť demotivovaný je v poriadku. Práve teraz v období karantény sa môže zdať, že všetci cvičia, tí čo majú peniaze môžu chodiť na dovolenky, všetci majú najkrajší rok života, lebo čakajú dieťa, alebo mali svadbu (úprimne, aj vy ste napočítali cez 30 svadieb a tehotenstiev z vášho sledovaného okolia?). Ale to, že to tak je, ešte neznamená, že osoba je naozaj kreatívna, aktívna a pracovne výkonná tak ako sa prezentuje. Že svadba sa neuskutočnila len zo žiarlivosti a tlaku všetkých, pretože ju má okolie a je vidieť všade na internete. Presne o tomto som sa bavila minule k kamarátom, a hovorila som mu, že keď sme sa s Adamom pred rokmi zasnúbili a neskôr vzali, u dvoch dievčat to vyvolalo takú žiarlivosť, že mi urobili scénu a donútili svojich priateľov urobiť za krátko to isté. Kamarát sa tak na mňa pozrel a vôbec nebol prekvapený, lebo mi povedal, že to isté sa stalo jeho kamarátke, že po oznamení takejto noviny, sa okamžite nasilu pozasnubovali jej najlepšie kamarátky, a prestali sa spolu rozprávať. Zvrátené však? A si predstavte, koľko takých manželstiev reálne vzniká, lebo to mali tento rok všetci. To však nevidí nikto, lebo internet vám ukáže len zamilované fotky a slzy dojatia. Úprimne som ale rada, že my sme to absolvovali pred dvoma rokmi, lebo keby sme si tým mali prejsť v roku 2020, po vysokej škole, tak by som sa učite v najbližšie roky nevydávala - mňa totiž vie strašným spôsobom znechutiť hromadný boom a ošial okolo takýchto vecí (a to podotýkam, že som vydatá, ako k tomu prichádzajú ľudia čo sa teraz cítia osamotení)?
Posledná myšlienka sa mi spája s jednou skúsenosťou, ktorú som mala pred pár mesiacmi. Raz ma na instagrame kontaktovalo dievča s otázkou, ako dosiahnuť to, aby sa s priateľom doma nehádali/mali to tak ako ja s Adamom. Tá otázka ma na prvý moment veľmi zamrzela, pretože som nechcela vytvoriť ilúziu o dokonalosti nášho vzťahu s Adamom. Adam je človek, ktorý kvôli veľmi nesprávnemu prístupu (výchove) svojich rodičov si za žiadnych okolností nedokáže stáť za svojim slovom - teda nemá na nič názor, lebo je zvyknutý, že mať ho je celkom zbytočné. Kvôli tomuto "problému" my nemusíme riešiť žiadne nezhody v názoroch, ktoré dokážu vyústiť do hádky. Teda ja niečo navrhnem, poviem, rozhodnem sa a z jeho strany je to automaticky akceptované. Ja však túto skutočnosť vôbec nepovažujem za výhodu vo vzťahu, hoci áno, vďaka tomu medzi sebou nemáme žiadne nezhody, ale každý vzťah potrebuje absolvovať nejakú hádku (alebo skôr mať nejakú diskusiu). A i keď som rada, že sa mi snaží dať všetko čo mi vidí na očiach, aj ja chcem počuť niekedy NIE. Sú situácie, kedy nie som v niečom rozhodnutá a presne tam potrebujem, aby akýmkoľvek spôsobom do môjho vnútorného konfliktu zasiahol - a to sa nikdy nestane. Preto pohádať sa s polovičkou, je úplne normálne a prirodzené. Toto je jedna z vecí, ktorú tiež ľudia nevnímajú na internete, alebo vo svojom okolí, a tak majú pocit, že robia niečo zle, ale ono je to úplne zdravé. Aj vo vzťahoch, kde sa hádajú dvaja ľudia o čosi častejšie, je to normálne - každý má iný temperament, s veľkým temperamentom a hádkou prichádza často aj silný sexuálny zmysel pre toho druhého, teda tá rovnováha tam je vždy, len v inom pomere.
Život nie je vždy ružový, horšie obdobia, zaseknutie sa v nejakom bode, nespokojnosť a pády sú prirodzenou súčasťou existencie každého z nás, preto ich treba vedieť prijať a považovať za normálny stav, a nie ako dôvod frustrácie z porovnávania sa - kto je lepší a kto zas nie.
Koniec-koncov aj tak má každý ten život napísaný celkom inak.
KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?
Žiadne komentáre