PHOTODIARY: Jeseň pri mori

Už v poslednom VLOGU z dovolenky som spomínala dôvody, vďaka ktorým som sa úplnou náhodou ocitla pri  azurovomodrom pobreží v Portorose. Preto sa priznám, že možnosť ísť na týždenný výlet s tatinom bol pre mňa zvláštnym zistením, nakoľko sme naposledy na spoločnej rodinnej dovolenke boli presne pred 10 rokmi. Niekomu sa to môže zdať ako bezvýznamný fakt, ale ja si už veľmi nepamätám, aké to je tráviť čas dlhodobo s rodičmi na inom mieste. Spomínam si, že práve tatino mal za posledné roky vždy veľa práce a tak na letné dovolenky k moru s nami chodievala len mamina, no a v časoch kedy som si našla svojho prvého priateľa, zastal úlohu "muža" na výlete práve on. Až keď som mala 18, mi rodičia dovolili po prvýkrát stráviť noc/výlet osamote s partnerom...preto som vždy s ním - neskôr s Adamom dovolenky trávila výhradne vo dvojici. Zároveň, som od rodičov, do vlastnej domácnosti, odišla žiť sama pred viac ako 4 rokmi, teda spoločný pobyt v jednej izbe bol pre mňa veľkou výzvou. Iný vek, iné zvyklosti a do toho moja veľká pripútanosť k partnerovi, je niečo čo mi bude vždy spôsobovať neisté pocity.

Musím však povedať, že už len na ceste do Slovinska ma všetky obavy opustili, lebo v aute panovala dobrá nálada. Cesta bola veľmi pokojná, celú dobu husto pršalo, a tak som mala možnosť chvíle pokojne stráviť prerušovaným driemaním a rozprávaním sa. Tatino mi povedal niečo málo o ubytovaní, možnostiach pobytu a plánovaných výletoch.


Keď sme sa blížili k hranici - prechodu medzi Rakúskom a Slovinskom, zastavili sme v reštaurácii, kde som si tematicky vybrala grilovanú rybu so zeleninou, čím som odštartovala budúci prímorský zážitok. 


PORTOROSE: Grand hotel Bernardin, ma už z diaľky pri príchode celkom očaril, nakoľko pôsobil veľmi rozsiahlo a veľkolepo - on zároveň taký aj naozaj bol, avšak mal napriek tomu všetkému "pozlátku" a červeným kobercom, veľmi príjemnú atmosféru, ktorá vás automaticky nastaví do relaxačného režimu. Vnútro celého hotelu bolo zámerne navrhnuté tak, aby ste mali pocit, že sa nachádzate na medzikontinentálnej lodi. Chodby s izbami pripomínali filmové kajuty, námorné doplnky/sochy zdobili všetky spoločné priestory. Jednotlivé haly boli cielene rozvrhnuté tak, aby návšteva "zábavného krídla hotela" bola prínosná pre všetkých ľudí. Zrejme aj preto na poschodí nechýbalo herné kasíno, kaviarenské kúty a kozmetické služby.



(Celú izbu a aj hotel som ukazovala vo vlogu na ytb: Pattrissien)


Izba 818: Hotelové izby boli zariadené vo veľmi elegantnom a modernom štýle.




Izby celého hotela mali orientáciu smerovanú k pobrežiu, preto nádherné západy slnka v kombinácii so silným šumom mora, získali každý večer všetku pozornosť ubytovaných hostí. 

Ako na každom relaxačnom pobyte, tak aj tu som dni trávila veľmi rutinne. 
Krátko po zobudení sme išli priamo na raňajky, kde sa podávali bohaté švédske stoly. Tie dopĺňali aj šalátové, omeletové a palacinkové pulty. Pri nich vám miestny šéfkuchár miešal/vytváral pochutinky podľa vlastných požiadaviek. Z celého chodu reštaurácie som bola nesmierne nadšená, pretože nechýbali ani vegánske stoly spolu s bezlaktózovými i bezlepkovými výrobkami. Vec, ktorá ma však na ranajkách najviac fascinovala bol určite medový plát. Práve ten ste si mohli po kúsku odrezať na sladké pečivo.

Po raňajkách som si chvíľu čítala v izbe, neskôr som išla cvičiť do fitness priestorov. Počas tejto doby bol tatino zatiaľ v bazénovej časti, odkiaľ sme napokon spolu išli na pláž k vode - kde sme si čítali až do večera.


PIRAN: Nasledujúci deň začalo veľmi pršať, a tak sme poobedné vonkajšie čítanie nahradili prechádzkou do vedľajšieho mesta Piran. Je to nenápadné starobylé mestečko, ku ktorému sa z hotela dá (popri pobreží) prejsť za necelých 12 minút. Nám to trvalo trochu dlhšie, pretože cez silný dážď a vietor sme nevideli dobre cestu, avšak blížiaci sa farebný prístav nás napokon naviedol do cieľa.






Počas upršanej prechádzky mestom sme si všimli, že pri chodníku stojí malý autobus, ktorý má na sebe napísané "kyvadlová doprava zdarma". Podišli sme teda bližšie k nakreslenej mapke na dverách vozidla - a tá ukazovala zastávku hneď vedľa nášho hotela. Keď sa autobus pohol, rozbehli sme sa k zastávke s cieľom doň (kvôli počasiu) nastúpiť. Čo ma však najviac prekvapilo, bola reakcia unudeného vodiča, ktorý sa s autobusom pohol ešte v čase nástupu ostatných ľudí. Tí v istý okamih museli podbehnúť zarovno s ním, aby stihli zatvárajúce sa dvere. Neviem dodnes, prečo vodič zvolil metódu - najprv plyn - potom zatvorím dvere, ale v autobuse nastalo prekvapené ticho. To neprestávalo ani pri ďalšej zastávke, kde na vodiča vonku zamávali traja ľudia, aby zastavil (zastávky sú na znamenie). Vodič na (ne)prekvapenie všetkých, ich žiadosť celkom ignoroval...


TRIESTE: Výlet do Talianska na zámok Miramare bol spontánnym nápadom tatina. Totiž po predchádzajúcom upršanom dni, sa ten nasledujúci zdal byť oblačný, čo vytvára ideálne podmienky na spoznávací výlet.  



@bern_phg

Trochu z histórie: Zámok Miamare (Castello di Miamare) sa nachádza na skalnatom pobreží talianskej zátoky Grignano v Jadranskom mori. V roku 1856 dal postaviť kaštieľ pre svoju rodinu a manželku Charlotte rakúsky arcivojvoda Ferdinand Maximilián z rodu Habsburgovcov, brat cisára Františka Jozefa I. Zámok je charakteristický bielym vápencom dovezeným z Istrie. Stavba v súčasnosti slúži ako múzeum. Na prízemí sa nachádzajú pôvodné komnaty Maximiliána a Charlotty, na poschodí sú miestnosti ďalšieho majiteľa Amedea Aostu. Pôvodní majitelia si svojho zámku napokon dlho neužili, pretože Maximiliána Habsburgského ako mexického cisára v roku 1866 za oceánom popravili a jeho manželka odišla s vážnymi psychickými problémami späť do Belgicka. 

Stavba zámku, podľa projektu architekta Carla Junkera netrvala dlho - len 4 roky a tak mohli Maximilián a Charlotte pri pobreží spolu s veľkým 22 hektárovým parkom plným krásnych výhľadov, kvetov, sôch, kaplniek, fontán...oplývať krásou okolitej prírody. 


Pri vstupe do zámku, sa nachádzalo schodisko, na ktorom boli vyrezávané sochy.

Autentickosť spálne, pracovne či knižnice Maximiliána a jeho manželky Charlotty zachytáva aj originálny nábytok z 19. storočia, či ďalšie predmety i ozdoby. 





Park je tvorený rozličným rastlinstvom z Mexika, Ázie a Ameriky, ako aj lesnými porastmi. Nájdete tu cédre z Libanonu aj jedle zo Španielska. Atraktivitu parku dopĺňajú fontány, jazierka s labuťami, či cestička pri pobreží mora. (zdroj info o pamiatke: infoglobe.sk)






Sedem dní pri mori napokon ubehlo neuveriteľne rýchlo. Veľa sme jedli, oddychovali, smiali sa, spomínali, jednoducho robili sme všetko, čo k správnej dovolenke patrí. 

KDE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?

Poznámky: 
*Na dovolenke som bola minulý mesiac, v časoch, kedy situácia dovoľovala cestu do "bezpečných krajín". 
* V hoteli a miestach, ktoré som navštívila neboli takmer žiadni ľudia, pretože už skončila sezóna dovoleniek.
* Po celú dobu sme plnohodnotne (a v našom prípade aj prehnane) dodržiavali hygienické opatrenia, a navštevovali sme hotelové zariadenia na žiadanku, že sa v miestnosti nebude nikto nachádzať.
* Po návrate som išla na testovanie, kvôli potvrdeniu svojho zdravia. 

4 komentáre

Back to Top