PRIZNANIA #6

Nedávno som sa ocitla v trochu zvláštnom prelive okolností, pretože som stretla človeka, ktorý mi pripomenul jednu poznanú osobu z minulosti. V tom okamihu sa mi veľmi rozbúchalo srdce a moje telo obvinuli prenesené pocity zo zlepených momentov zabudnutého prežitku. Sú to také tie netradičné situácie, nad ktorými síce myseľ bežne nepremýšľa, avšak akonáhle sa pohybujete v strede diania - neexistuje možnosť úniku. No čím viac dní postupne ubehne od kontaktu, stopy pamäte opäť slabnú a nezostáva nič iné, len si ich písmom uchovať na zhmotnenej pamiatke. Aj preto je dnešný článok priznaní, veľmi inšpirovaný mojím vnútorným svetom, ktorého spomienky mi dávali zmysel pri archivovaní si podnetov zo stratených udalostí.

1. Myslím si, že v mojom živote nastal akýsi zlom schopnosti neuvedomovať si vek, pretože som (prirodzene) prestala vyhľadávať spoločnosť starších osôb a čoraz častejsie pozorujem, že u rovestníkov či mladších ľudí už nevnímam detský dotyk. Zrejme by to tak mohlo potenciálne platiť aj vo vzťahoch, pretože sa cítim príjemne aj v blízkosti chlapcov, ktorí sú o dva roky mladší než ja. Starnem?

2. Začínam byť oveľa viac bojazlivejšia než v minulosti. Moja adrenalínová smelosť, bezpodmienečná náruživosť i nekontrolovateľná odviazanosť sa celkom stráca z mojej duše a nahrádzajú ju ochranné bariéry. 

3. Pokiaľ sa nejakým podnetom začne vo mne vytvárať predstava a pocit túžby, nedokážem to nijakým spôsobom zastaviť, až pokým sa sen nestane spomienkou. 

4. Verím, že všetko čo sa deje v našom živote má svoje opodstatnenie, ktorého pravdu odhalíme až neskôr.

5. Intuícia v mojom živote je hlavným prvkom pri správnom rozhodovaní sa, avšak nikdy ju neposlúchnem, pokiaľ je na protistrane výberu láska. 

6. Láska, je teda najdôležitejší aspekt môjho fungovania. Som obeťou pocitu lásky, ktorej nechcene podriaďujem celý život. V určitých momentoch je to naozaj emočne vyčerpavajúci stav, no bez neho by neexistoval ovládač na moju osobu. (Niekto, kto ma takto "naprogramoval" asi dobre vedel, čo robí :D )

7. Veľmi sa bojím vojny a toho, že by raz mohol vzniknúť svet, ktorý nebudem vôbec poznať. 

8. Ak sa mi raz podarí počať nový život, nikto (ani z najbližších ľudí) o tom nebude vedieť až do poslednej chvíle, pretože tie skutočné veci tvarujúce moje srdce - budú vždy pohľadu okolia odopriate. 

2 komentáre

  1. Velmi dobře píšeš, snadno se to čte, je to zajímavý, chytlavý styl. Konečně někdo, kdo se dá číst.

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top