Hate na internete

Existuje špecifická skupina ľudí, ktorí zväčša vystupujú na internete pod necharakteristickým nickom, s prázdnym políčkom profilovej fotky, alebo je vyplnená rôznymi ikonkami a postavičkami, ktoré jasne signalizujú, že účet patrí dieťaťu. Tomu čo na internete ešte vôbec nemá byť. Poznáte to ľahko, pretože aj obsah, ktorý takýto užívatelia zdieľajú, veľmi prezrádza úroveň nízkeho veku a teda aj ich neschopnosti odhadnúť, kto všetko publikácie môže vidieť.
Vystupovanie detí na internete je zo všeobecnosti nebezpečné, už len kvôli kyberperverzným pedofilom  a zároveň nešťastné, pretože namiesto toho, aby si užívali krásy svojho detstva, ktoré ponúka možnosti ísť sa s kamarátmi hrať von, tak trávia svoj čas na internete. Buď trápnymi pokusmi iminutujú výstupy svojho obľúbeného YouTubera, alebo vzniká potreba sústavne písať urážlivé komentáre, plné nadávok. Tie chvíle z premárneného detstva sa už nikdy nevrátia.

Nerozumiem, ako je možné, že rodičovská pohodlnosť mohla priniesť tak veľké množstvo novej generácie do nekontrolovaného stavu, plného nutkaní sa vyjadriť, bezproblémovo sledovať nevhodný obsah a hlavne, bezcieľne a drzo komentovať niekoho celkom cudzieho. Človeka, čo však cíti. Čo si urážlivé a koľkokrát skutočne mrazivo kruté poznámky prečíta, ktorého to bolí, a bez pochyby môže aj  zlomiť. Ohromná masa mladých ľudí, nemá napriek svojmu nízkemu veku dozor od rodičov, ktorí by boli ochotní prihliadnuť na to, čo ich dieťa na internete skutočne robí. Záujem začína aj končí v momente kývnutia ruky, kedy sa do rúk vkladá dieťaťu mobil so slovami "Pozeraj si tých svojich joutuberov." A vedia vôbec, akú reakciu to v nich zanecháva? Nie, ale oni aspoň získali voľný čas na to, aby na okamih  utíšili svoje dieťa.

Pred pár dňami mi napísal na INSTAGRAME do directu malý chlapec len obyčajné "ahoj". Kedže šlo len o takéto strohé oslovenie a ja som bola časovo vyťažená (teda nemala som čas na zodpovedanie otázok cudziemu človeku, že ako sa mám) tak som neodpísala a nechala správu niekoľko hodín čakať v žiadostiach o kontakt. Keď som sa však vrátila k správe, pribudli k nej ďalšie avšak s pozmeneným tónom aj spôsobom vyjadrovania, kde mi bolo pejoratívne vynadané, že neodpisujem, a že sa mám stratiť.

V minulosti som zažila skutočne len minimálnu hŕstku nepríjemných poznámok, kvôli blogu či instagramu, avšak s rastúcimi číslami, si aj ja uvedomujem ako veľmi nesprávne sú sociálne siete využívané. Nie pre inšpiráciu, informovanosť či zábavu. No pre sliedenie súkromia druhých a oveľa "reálnejších" osôb, pri ktorých je cítené povolenie slobody sa vyjadriť priamo a bez hanby k nepoznanej osobe tak, ako si podľa ich merítka zaslúžia.

MÁTE AJ VY NEGATÍVNE SKÚSENOSTI S DETSKÝM POČÍNANÍM NA INTERNETE?

Žiadne komentáre

Back to Top