Poviedka: Ston

Nie vždy je jednoduché rozpoznať sen od reality. Aj to bol dôvod prečo sa tak veľmi bála, že načisto stratila rozum. Cítila neuchopiteľnú prítomnosť bytosti so sklenenou pokožkou, ktorá sa k nej skláňala. Bol si to ty. Po celú dobu vytúžený prízrak so srdcom prešitým nádejou v lásku. Prechádzala končekmi prstov po jeho bijúcej línií tak starostlivo, akoby dúfala v schopnosť úplného zahojenia. Telá začali horieť, šaty kamsi zmizli a miestnosť zaplavil tichý ston šum roztúženého tela. Vedela, že ten okamih nastane. Napriek tomu, že prach jej tela sa svedomito ukryl, aby svoje rozhodnutie nemohol ľutovať. Vtedy sa oči zaliali slzami, slová odrazu prestali dávať zmysel a jej výkrik do tmy sa odrazil v podobe vlnového úderu priamo na ňu. Obracia sa proti svetu, k svojmu svet(l)u.
 

2 komentáre

Back to Top