Poviedka: Dotyk

Pozerá sa priamo na mňa. Chvejem sa. I keď zrejme ubiehajú pol sekundy, dotyk jeho očí sa zdá byť bolestivo večný. Ten pocit ma skľučuje, silno, jasne a poznane,  pretože sa cítim odrazu priesvitná a ľahko čitateľná - a to nie je dobré. Nechcem byť zraniteľná. Priveľa tajomstiev, túžob, pocitov, bolesti a odhodlania. Musia zostať navždy ukryté. No ako zároveň bojovať proti zvrátenej túžbe odhalenia sa pred cudzími očami, ktoré hlcú každú ryhu zakázaného lesku dotýkajúceho sa záhybov tela? Vôľa tíchne, srdce stráca bolesť a pokožka cíti záplavu lásky, po ktorej tak dlho túžila. Nebol to prelud, prišla neha v čistej podobe.

2 komentáre

Back to Top