Chorobné stalkovanie

Často sa stretávam s neveriackym krútením hlavy, keď niekomu (menej do môjho života angažovanému) vysvetľujem, že som alergická na ľudí čo ma riešia. Nemyslím to, že si niekto poza môj chrbát okomentuje čo mám na sebe, ale bavíme sa o veľkom a naozaj častom stalkingu a vyzvedaniu informácií o tom aká v skutočnosti som, ako je možné, že Adam (môj snúbenec) s niekým chodí, či sedia ohováračky s predstavou a to, kde som bola doposiaľ. Človek by bol mávol rukou, že nech si každý rieši čo chce, avšak keď ste tomu vystavovaný takmer každý deň po celé roky, tak jednoducho už toho máte dosť. A ja mám.
Chorobný stalking a neustále riešenie života druhých sa považuje za vážnu psychickú poruchu, ktorá  výrazne zasahuje do slobody človeka.
Už od dávnych čias si neustále opakujem, že treba žiť taký život po akom túžim. Nebrať ohľad na okolie, zároveň sa nestať sebcom, lásku treba oplácať a pri nenávisti ľudí udať ešte väčší dôvod na to, aby sa vytrestali sami prostredníctvom ich zmyslovej zlosti. Nestarať sa do životov iných a učiť sa zabúdať na mená nepodstatných ľudí, ktorí v našom príbehu "hrali" epizódnu postavu.

Mám 21 rokov a budem k vám úprimná, striktne dodržiavam to, čo považujem za správne. Som omylná vo veľa veciach, avšak vďaka Adamovi, rodine a tým najúprimnejším kamarátom viem, že som normálna, sama pre seba i pre ľudí čo za to stoja. Veď to hádam stačí no nie? Čo viac by si človek mal v živote priať ako to, že je obľúbený vo svojom okolí?
Nepoznám pocity závisti, žiarlivosti, rovnako ako neviem, aké je to plakať či hádzať celou miestnosťou veci kvôli tomu, že sa cítim neistá alebo opustená. Myslím si, že to nie je len okolím, ale predovšetkým mojim nezáujmom voči ostatným ľudom, ktorí nijak nefigurujú v zozname dôležitosti.
Myseľ je čistá, srdce otvorené pre každú inteligentnú dušu a tu nastáva moje nepochopenie k svetu...teda iba k ženám. Večne problémovým elementom, bez kúsku sebareflexie, ktoré sú so sebou spokojné, pretože ich myseľ alebo rovnako povrchné okolie podporuje myšlienky záujmu a dôvodom prečo riešiť niekoho iného. Niekoho, kto sa úmyselne nevychvaľuje s tým všetkým čo má, aj keby sa mohol, avšak sú to len veci a udalosti, ktoré zrejme prídu do života každého aj keď v inej forme a možno skutočne vôbec, avšak ani to nie je dôvod na to, aby sa neustále vyvíjal chorobný záujem o nepoznanú personu.

Moje posledné dni sa nesú v dosiahnutí vrcholu únosnej miery, chorobného stalkovania.
Od niekoľkých ľudí to vyústilo do akejsi každodennej rutiny, s ktorou prirodzene začínam počítať a to nie je správne. Každý deň si niekto dookola a dookola vytvára rovnaké-nové účty len na to, aby mohol nezablokovane sledovať to čo pridávam na internet. Výsledok je ten, že ho okamžite zablokujem a o chvíľu sa to celé zopakuje. 
Mesiace, mi niekoľkokrát do dňa chorobne preklikávajú príbehy tie isté dievčatá v mojom veku, ktoré nevedia pochopiť, že ten najmilší, najnormálnejší a najoddanejší muž, (s ktorým som) môže niekoho mať. Pretože ho mali za nazaujímavý a asexuálny objekt, ktorý nikdy nestrhol ich pozornosť. Pričom sa akurát smejem a im ďakujem, že mi ho prenechali nedotknutého. 
Tým sa vlastne nepriamo dostávam priamo k špecifikácií, že samozrejme moja strana problematických ľudí už ku mne nemá veľký prístup preto to vzdala, za to ľudia z priateľovej strany si bez hanby idú svoje. Nie je im hlúpe niekoľko mesiacov, každý deň, niekoľkokrát do dňa riešiť a "netajne" sledovať každý môj zverejnený krok.
Je to v poriadku, na internet sa dávajú veci, ktoré človek chce aby druhí videli, avšak pokiaľ sa nájdu ľudia, čo majú neutíchajúcu potrebu vás dookola riešiť a spomenú si každú hodinu z ich života na to, že už ubehol nejaký čas idem sa pozrieť či Adamove dievča niečo nepridalo -príde mi to choré. Okrem toho, že je úplne zrejmý ich nepoznatok toho, že každý ich krok môže byť vidno (pokiaľ ešte máte firemný účet na instagrame, ako ja tak ani nehovoriac). Pretože venovať svoj drahocenný čas vytvaraním účtov, alebo neustálym sliedením po nových príspevkoch niekoho, koho nepoznajú a v ich očiach by mal byť aj nezaujímavý - je skutočne smutné a nikdy tomu neporozumiem.

Stretávate sa aj vy s chorobnými stalkermi?

1 komentár

  1. S tímhle jsem se naštěstí nikdy nesetkala, ale jelikož píšu a teď už i točím veřejně na internet, počítám s tím, že reakce můžou přijít odkudkoliv a jakékoliv. Je hrozně smutné, že mají někteří lidé potřebu ostatní takhle řešit a ještě si vytvářet nějaké falešné účty. Obzvlášť dospělí lidé. Jak může někdo druhého nazvat asexuálním objektem? Každého přitahuje přece něco jiného a někdo jiný. Mrzí mě, že máš takovou špatnou zkušenost, bohužel asi nezbývá než dále blokovat a ignorovat.

    LENN

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top