Ozvú sa, keď niečo potrebujú

Posledné dni pred Vianocami boli skutočne chvíľami, kedy sa napätie celkom zmocnilo môjho pestovaného pokoja. Ono je to také zvláštne, že úsilie, aké človek vynakladá na duševnú rovnováhu, je naozaj veľmi náročný i dlhodobý proces vnímania hodnôt seba samého - a potom sa na okamih nedobrovoľne ocitnete v strede križovatky absurdných situácií, ktoré vytvoria bezduchí ľudia okolo vás. Zovretí hlúpo stoja zo všetkých strán, prižmurujú oči a čakajú na malý podnet, ktorý im vytvorí podmienky na príležitosť získať jasný cieľ s využitím niekoho iného.

Takéto okolnosti však nepovažujem za výnimočný stav spoločnosti, práve naopak. Uvedomujem si, že veľmi prirodzenou vlastnosťou väčšiny ľudí je sebecky brať výhody bez toho, aby do rúk vložili akúkoľvek protihodnotu. Je to smutné, a vôbec tomu nerozumiem. Prečo je niekto schopný odhadnúť povolenú mieru požiadaviek vyslovenú so skromnosťou v srdci, ktorá je prirodzeným nárokom bežného života a niekto druhý nemá rozumovú kapacitu na to si uvedomiť, že hranicu tolerancie už dávno presiahol?

,,Problémom tohto sveta je, že inteligentní ľudia sú plní pochybností, zatiaľ čo tí hlúpi sú plní istoty" -Charles Bukowski

Svet je nádherné prostredie, ale niektoré bytosti celkom postrádajú svedomie, porozumenie či ľudskosť. Aj to je dôvod, prečo mám po dlhej dobe akýsi mentálny oddych od ľudí. Príde mi však úsmevné, že práve takéto "detoxikačné" obdobie vždy nastane počas sviatkov. Nemyslím si, že je to náhoda, ale práve Vianoce a Nový Rok sú časom, kedy máte možnosť si skutočne dlhodobo oddýchnuť bez toho, aby vznikali vo vašom srdci výčitky voči povinne nadväzovaným konverzáciám s charakterovou biedou.