PRIZNANIA #5

Už si ani nepamätám, kedy som naposledy písala priznania, no marí sa mi, že v tých časoch boli ešte zimné mesiace. Začína to byť akousi pravidelnou tradíciou, kedže dnešný článok je v poradí piatou zmesou interných informácií, ktoré na seba dobrovoľne "nažaľujem". Avšak ešte na začiatku by som chcela dodať, že všetko berte trochu s nadhľadom a pokojom, pretože nemám ani v najtajnejšom pláne vás pohoršiť či nahnevať.

1. Často, naozaj veľmi často si vymýšľam to kde som a s kým som. Ľudia z okolia ma zvyknú občas nevedome prekontrolovať, ale ja mám pripravených veľa fotiek do zálohy z miest kde by som mala byť v daný čas a tie následne podstrčujem verejnosti, aby som mala kľud a vyhla sa dodatočným povinnostiam či otázkam.

2. Neznášam ranné vstávanie. Nedokážem ráno vstať a celý školský rok si nepamätám ani jedno ráno kedy Adam odo mňa vstal a išiel do školy na prednášku.

3. Počas školského roka si s Adamom často robíme voľné dni, kedy ani jeden nejdeme do školy a celý deň strávime v posteli maznošením, s filmom a teplým obedom. 

4. Nie je deň, kedy by ma netrápilo do akej doby som sa narodila. Nehodím sa do dnešného zaslepeného sveta a nechcem byť ani jeho súčasťou.

5. Vždy som si myslela, že budem mať veľmi veľa detí a keby to bolo na mne, brala by som ich tak 7.
(Mená pre našich 7 malých rytierov máme s Adamom už dlhodobo vymyslené)

6. Posledné roky mávam párkrát do roka váhové výkyvy (vždy začnem strašne veľa jesť v období skúšok) a potom mi trvá mesiac kým sa dám naspäť do svojej prirodzenej pozície.

7. Sú ľudia, na ktorých mám veľkú slabosť a preto im často podľahnem.

8. Kým som nespoznala Adama, tak som veľmi riešila vzhľad, pretože som sa cítila veľmi nepekná. Dnes som vďačná za všetky veci ako sú, pretože mám rada rôznorodosť a pestrosť v živote, no o to viac ma mrzí, že po svete začína behať len jeden jediný typ "klasickej ženy". Detská postava, plochá hruď, tvrdšie mužskejšie rysy tváre a riedke dlhé blond vlasy- a to je desivé. Pretože sa ľudské stádové "ovečkovanie" už prenáša aj do výrazov nepríbuzných ľudí. 

9. Nikdy som sa neriadila tým, čo sa odo mňa očakáva a čo by malo byť správne podľa vymyslených ideálov, ale tým čo chcem a aký túžim dosiahnuť výsledok. 

10.  Som veľmi horlivý a náruživý človek. Vždy sa zamilujem na prvý pohľad a to neuveriteľne šialene. Neviem čím to je, avšak nikdy som nepoznala taký ten pocit, že niekoho veľmi chcete a on sa o vás nezaujíma - jednoducho sa vždy zamilujem do toho, kto sa rovnako zamiloval aj do mňa.


Ták a teraz sa mi priznajte vy! :D

4 komentáre

  1. Fíha, to je docela štígro, zamilovat se vždycky do toho, kdo se zároveň (tedy ve stejnou dobu) zamiluje do tebe. Opravdicky jsi nikdy neměla takovou tu fázi „brečím doma do polštáře, protože se mi líbí xy a já mu to nejsem schopná říct“? :D
    Přemýšlím, co bych přiznala na sebe... možná že občas hysterčím, že něco nezvládnu, a jsem kvůli tomu schopná vybrečet potoky slz. Třeba že nezvládnu státnice nebo sama dojet do Bosny. A vždycky se pletu, vždycky to zvládnu. Nebo že hrozně ráda pčíkám. Ale o tom už jsem psala ve svém přiznávacím článku nazvaném Po tomhle článku mě nebudete chtít znát.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemala, mozno preto ze som vzdy za tym chlapcom prisla a mu otvorene povedala ze ho chcem, alebo nasilu pobozkala :D. Podla mna to je normalne :) vzdy sa najde nieco coho sa clovek boji a potom hysterci aj ked samozrejme tu zalezi do akej miery... :D

      Odstrániť
  2. To zamilovanie chcem aj ja takéto exaktné ! :D Závisť.

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top