Je to inak

Zdá sa to neuveriteľné. V jednom okamihu ste otrokom bažiacim po prítomnosti človeka, ktorý má pre vás isté spaľujúce kúzlo, a po nejakej dobe sa stanete vlastným tieňom unikajúcim pred svojim zvráteným ja, neveriacky krútiac hlavou, ako ste sa do takej situácie mohli vôbec dostať. Zásady, pravidlá, hodnota a triezvy pohľad sa zmenil na vnútorné blčanie nadšenia, pre maličkosti, za ktoré vzniká vďačnosť i dôvod silnej motivácie zdieľať či byť súčasťou blízkosti človeka, na ktorom vám záleží.

Vzájomné prepojenie zvykne bývať obojstranné a hoci by aj nebolo, ľudia majú prirodzenú tendenciu v podnetoch hľadať viac odpovedí písaných medzi riadkami, ktoré sú len vytúženým náčrtom vlastného rozumu. V skutočnosti tam nie sú a pokiaľ aj sú, ich neviditeľnosť by mala byť považovaná za signál zbytočného pozastavenia sa pri hľadaní pravdy. Pokiaľ pri pocitoch či chémii, nie je úprimná otvorenosť- nestojí za to. Risk, odvaha, smelosť a otvorenosť sú tými najdôležitejšími prvkami, ktoré vo vás utíšia obavy - teda môžu byť považované aj za akýsi nepísaný dôkaz toho, že pre niekoho znamenáte veľa.
Niekoho, pre ktorého chcete znamenať veľa.
Tým, že čas nezastaviteľne plynie mení sa všetko. Rozpoloženie človeka, pocity, dokonca aj obdobný úsek, ktorý vo výsledku mohol najviac prispieť k tomu, že v ťažších časoch je vaša dôvera o čosi zraniteľnejšia - a preto vznikla vnútorná neutíšiteľná tendencia privinúť sa k slepému bodu. Keď však nešťastné načasovanie náročných chvíľ pominie, stratíte mylný pohľad na človeka. Vnímate aký v skutočnosti je  a fakt, že vám jeho prítomnosť začína prekážať.

ZAŽILI STE NIEKEDY POCIT, ŽE STE NIEKOHO ZLE ODHADLI, A NAPOKON SA TEN ČLOVEK STAL DÔVODOM ÚNIKU?

Žiadne komentáre

Back to Top