Vymyslený úspech

Občas keď sa ma niekto opýta, ako ma môže človek skutočne nahnevať, tak sa vždy pousmejem, pretože na to treba naozaj veľmi špeciálnu kombináciu 4 faktorov, ktoré pokiaľ prídu v správnom poradí, v nevhodnom čase a od človeka, ktorého som si svojim spôsobom obľúbila - tak problém je na svete. Ale prirodzene nie môj. Jedným zo zásadných faktorov je poziciovanie ma do formy, ktorá mi údajne prislúcha a tým zo mňa niekto robí osobu, s ktorou mám nulovú podobnosť.
Naozaj neviem, kde sa v ľuďoch berie taká hlúpa trúfalosť, že si dovolia ma označiť za niečo, čo vytvára ich zrkadlo. Frustruje ma to - budem úprimná, hlavne preto, že moje hodnoty života sú nastavené úplne niekde inde. To, že fungujú isté šablónové princípy a dá sa dopredu odhadnúť výsledok, je niečo čím skutočne neoplývam. O to horšie vnímam takýto prevrat, ak niekto, kto  sa na mňa vždy pozeral srdcom, stratil kvôli osobnej demotivácií povedomú tvár, ktorú nahradila skľúčenosť s obmedzeným pohľadom. Práve toto je ten prekliaty okamih, kedy vzniká kľúčový moment potreby dosiahnutia a poukázania mi, že existujú ľudia čo sú lepší. Veď nech sú.
Závisť bolestivo bije celým telom. Musí to byť naozaj zlý pocit, hovorím si. Pričom v princípe sú veci tak jednoduché na pochopenie. Je potrebné si uvedomiť, že nie každý túži mať rovnaký úspech. Ciele a životné priority sú niečo, čo sa celý priebeh existencie jedinca formuje, k čomu prirodzene ašpirujeme, pretože nás ženie túžba a odhodlanie. To, že niekto si povrchne určí niekoľko nereálnych "skutočností", ktoré bude nahlas kričať do sveta, možno presvedčí všetkých naokolo o potenciálnosti úspechu, ale takýto systém získania všetkého a zároveň ničoho nikdy nefungoval. Už len to je zásadný rozdiel, prečo som odlišná. Koncentrovanie sily či vytrvalosti na plánované kráčanie napriek strastiam po ceste je spôsob žitia, ktorým oplývam. Preto ma uráža, ak niekto bez najmenšieho práva hľadí na druhého povrchne a povýšenecky s pocitom rovnocennosti. Hlavne pokiaľ je ešte principiálne nižšie ako tí, čo blúdia životom bez cieľa.  Ja svoj cieľ mám. Myslím si, že je netradičný a prekrásny. Som si vedomá aj toho, že o ňom nemôže vedieť takmer nikto, pretože by ľuďom možno prišiel zvrátený. No čo svet skutočne nevidí, akoby ani nebolo a preto mám možnosť hladiť hranice sveta, ktoré ma robia šťastnou. A to je úspech.

Žiadne komentáre

Back to Top