Výlet na Schloss Hof

Občas človek naozaj potrebuje poľaviť z rýchleho tempa svojho života. Ja som síce dúfala v pokojný deň pred televízorom s ovládačom na playstation v ruke, no ranné dotyky teplého slnka nám nedovolili viac ležať a tak sme sa rozhodli, že sa pešo prejdeme za hranice Rakúska a navštívime krásny zámkový komplex Schloss Hof. Od nášho bývania je to približne 40 minút pokojnej prechádzky a síce pravidelne prichádzame k bránam zámku, no vždy je to v tak neskoro večer, že už je dávno po otváracích hodinách. Preto tam Adam ešte nikdy nebol a tak sa takýto nápad zdal ako vynikajúci plán na slnečnú nedeľu. Cesta bola pokojná, spoza chrbta nás neustále predbiehali rodinky s deťmi čo vyrazili na bicykle alebo nadšení psíčkari, ktorí vzali svojich miláčikov sa vyblázniť k rieke. No a my - my sme randili.

Po dlhej dobe. Keď s niekým už pridlho žijete, pomaly si ani nestačíte uvedomiť, že váš vzťah prešiel veľkou zmenou a  jednodňové spoločné vychádzky sú skôr raritou ako pravidelným zvykom. Ale to nevadí, pokiaľ občas cielene vybehnete zo stereotypu, aby ste získali nové zážitky. Nám sa ich podarilo nadobudnúť, pretože sa nám v Schloss hofe nesmierne páčilo. Všetky zvieratká boli zvedavé na ľudských návštevníkov a tak vyčkávali pri ohradách na pohladenie či zeleň. Mňa osobne chytili za srdce najviac koníky a somáriky, ktoré si priam vynucovali vašu pozornosť. Je to krása sledovať, že aj takéto väčšie "nedomáce" zviera túži byť kontaktné a spontánne. Ani neviem ako a celý deň ubehol. Brány sa zatvorili a my sme zostali stále ležať v hojdacej sieti v parku. Smiali sme sa, pozerali na modré nebo až kým nás nevyrušil hlasný zvuk klaksónu od pána správcu parku. Nevedel povedať ani slovo anglicky, ale pochopila som, že nám prikázal, aby sme išli. Ospravedlnili sme sa, no bol taký milý, že sa napokon zasmial, posadil si ma vedľa seba do malého autíčka s prívesom, Adamovi povedal aby išiel do otvoreného prívesu a odviezol nás k zadnému východu. Bol to podarený koniec dňa, pretože sme si prišli ako zo starých rančových filmov spolu s dodatočnou opakovanou prehliadkou celého parku. Hihi. 




















Milý nemecký návštevník sa ponúkol, že nás spolu odfotí.



Nakoniec sa nám podarilo nafotiť aj veľa fotiek a rozhodli sme sa, si založiť náš prvý vlastný album s vytlačenými fotografiami, tak ako sme to mávali u rodičov.  Mávate to ešte aj vy tak? Napriek tomu, že je veľmi digitálna doba, spomienky sú aj tak najkrajšie tie  hmotné, ktoré cítite, a pri ktorých vám v ušiach stále zvoní smiech. 

NA AKOM VÝLETE STE BOLI NAPOSLEDY VY?

5 komentárov

  1. Nádherné miesto a nádherné fotky :) Ja som naposledy bolav preslávenom chodníku v korunách stromov, tiež celkom fajn zážitok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super zábery. Ako robíš to kde je iba časť fotky s filtrom? PS alebo máš na to nejaký softvér? :-P Mimochodom, možno by nebol zlý nápad založiť aj kroniku keďže obaja radi píšete :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tam sa chystáme s frajerom tento víkend. Veľmi sa na zámok i prechádzku teším. Nedávno sme boli opekať na Železnej studničke.

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top