Môj rok 2017

Vždy tvrdím, že každé obdobie života mi niečo prinesie a zároveň vezme, preto sa nikdy neupínam na jeden prežitý úsek a nežijem v zidealizovaných predstavách o tom, ako mi vtedy bolo dobre a ako som bola šťastná. Bola aj nebola, pretože rok má priveľa dní, týždňov a mesiacov na to, aby bol konštantne rovnaký bez akéhokoľvek prínosu či pádu.
Vlastne si uvedomujem, že vo výsledku je to skutočne dlhý dobový úsek, ktorý sa podpíše ako na našom zovňajšku tak i vnútru. Sama na sebe pozorujem veľké zmeny čo sa smeru a možno aj osoby či vyžarovania týka. Prvou zásadnou vecou je to, že som si nechala odrásť svoje obľúbené dlhšie mikádo, nefarbím si vlasy najtmavšími
emo- čiernymi odtieňmi, ktoré zoženiem v drogérií, začala som viac dbať na jemnejšom líčení, robím si skutočne všetko čo len chcem a neohliadam sa na  spúšť či pohľady aké za sebou zanechávam,
 na zlých ľudí som horšia a na dobrých lepšia a v neposlednom rade sa usmievam, pretože som naozaj, úprimne a dlhodobo veľmi šťastná. 

Napriek tomu, že teraz po uplynutí celej  predpísanej kalendárnej doby, vyhodnocujem tento rok ako jeden z najkrajších v mojom živote, zo začiatku som si myslela, že nadviažem na to peklo čo sa mi dialo počas roka 2016 (čítaj celý príbeh tu).
 Našťastie tomu tak nebolo, ale to len zásluhou spravodlivosti, nápomoci a správneho rozhodovania...


| JANUÁR |

  • Totiž na samom začiatku nového roka som si uvedomila, že ma moje priateľstvo s najlepšou kamarátkou úplne a dlhodobo vyčerpáva. Kedže som nás vždy brala ako veľmi ucelený celok, ktorý sa z úprimného srdca dopĺňa - tak sme sa zrazu  dostali do fázy, že som jej prestala rozumieť. Slovám, skutkom, zmýšľaniu a vymysleným problémom, ktorým sme sa kedysi iným dievčatám smiali. Je prirodzené, že sa ľudia menia, dospievajú a vďaka rodine i okoliu sa vyvíjajú nejakým smerom. No pokiaľ sa človek dostane do fázy, že sa priveľmi odkloní od svojho vtedajšieho ja, tak niektorí ľudia musia zo života osôb odísť aby iní mohli prísť. Neviem, ktorá z nás sa vo výsledku zmenila viac, avšak keď som pocítila nutkavú túžbu odísť, tak som išla, aj keď mi srdce v začiatkoch krvácalo a neskôr podľahlo spomienkam- opätovné stretnutie a následný  pocit ma utvrdili v tom, že moje pôvodné rozhodnutie bolo to správne.


 | FEBRUÁR |

Bol  mesiac zvláštnych a veľmi dôležitých rozhodnutí.

  •  Začala som žiť so svojím priateľom a  obaja sme sa  rozhodli, že si po mojej dovolenke v Dubaji, dáme vytetovať svoje mená na ľavú stranu rebier. Samozrejme naše okolie nám uštedrilo veľkú dávku kritiky, avšak na názore druhých mi nikdy nezáležalo, preto sme bez jednej pochybnosti podstúpili takýto "dôkazový" krok. Zároveň som zvedavá koľko úbožiakov v nešťastných pároch začnú po nás zo závisti opakovať a hrať sa s tou myšlienkou, že by si to tetovanie dali aj oni napriek tomu, že mali k nám neustále poznámky. 


| MAREC | APRÍL |

  • Počas tohto obdobia som si neuveriteľne začala uvedomovať, že podlieham svojmu okoliu. Totiž, po skutočne dlhej dobe, som sa úprimne naviazala na malú skupinku ľudí - spolužiakov, s ktorými zbožňujem tráviť čas. Tým, že sme všetci úplne iní, tak aj rozhovory sa uberajú rôznorodými smermi, ale čo je dôležité - máme sa radi, a je nám spolu fajn. Možno preto, že sa navzájom priťahujeme a odťahujeme, avšak je  to zvláštna zmes pozitívnych emócií. 


| MÁJ |

  • Máj bol veľmi hektický mesiac, pretože bolo skúškové obdobie, nevychádzali nám projekty a celkovo sme mali všetci pocit, že sa kazí všetko čo môže.
  • Ja som permanentne začala meškávať do školy, pretože ranné rýchle "maznošenia" s Adamom prerástli v úplné  nestíhanie ničoho, takže som úplne stratila flexibilitu, pretože sme sa nevedeli od seba odtrhnúť....vlastne, tak je to stále. 
  • Koncom mesiaca sme si spolu kúpili zajačika Miu, ktorá je veľký nezbedník. 


| JÚN | JÚL | AUGUST |
  • Počas leta sme boli skoro mesiac v Prahe, kde sme s Adamom zažili kopec zábavy pri prechádzaní historickým mestom, či pokuse naučiť moju polovičku plávať, alebo som čelila odhodlaniu ísť na nuda pláž. 
  • Naozaj môžeme obaja skonštatovať, že naše prvé spoločné leto bolo skutočne krásne a dokonca nám ho nepokazili ani výpady, citové vydierania či hlúpe poznámky okolia.
  •  V tie dni, kedy sme boli v Bratislave, som sa snažila byť s rodinou, vonku s kamarátmi či na romantických nočných  prechádzkach Bratislavou. 


| SEPTEMBER |

  • Boli sme opäť v Prahe. Prišli sme v strede mesiaca rozčarovaní a pozitívne naladení do Bratislavy, avšak po okamžitom precitnutí sa v realite sme si uvedomili, že nenávidíme tento pesimisticko-sebecký svet, v ktorom je len závisť a urážanie sa. Väčšinou len myknem plecom, avšak tým, že už sa začínala škola - tak som  tlak  brala o čosi horšie.
  • Samozrejme vo výsledku ten spomínaný začiatok školy bol pozitívny odrazový mostík, pretože som s priateľmi trávila čas v škole a chodilo sa mi do nej o čosi motivovanejšie, pretože sme si počas jesene  spríjemňovali spolu prestávky a vždy sme sa zasmiali. 


| OKTÓBER |

  • Ubehlo pár týždňov od začiatku školy a ja som sa rozhodla, že niektoré prednášky budem vynechávať, pretože čas je drahý a snažila som sa väčšinu dní z týždňa tráviť doma, kde som si robila rôzne prípravy, písala články či upratovala/varila.
  • V tomto období sme si taktiež zobrali z depozitu Ipsy, pri ktorej sme mysleli, že je to náš želaný kocúrik Hunter, avšak ten prišiel o pár dní neskôr (čítaj celý príbeh tu).
  • Koncom mesiaca sa moje stereotypno-pokojné obdobie trochu zatriaslo, pretože som sa po dlhých mesiacoch sebazapierania rozhodla, že vysvetlím niektorým ľudom, kde je ich miesto, ktorého sa majú držať. Samozrejme pri niektorých jedincoch je vysvetlovanie o čosi náročné, pretože v sebe majú neutíchajúcu potrebu si vytvoriť o mne nejaký potvrdzujúci obrázok toho, že je dôvod žiarliť. No samozrejme, že áno, veď mne v živote skutočne nič po žiadnej stránke nechýba :). A či to pomohlo? Rozhodne nie úplne, ale viete ako to chodí, čím je človek hlúpejší, tým ťažšie sa dokáže na seba pozrieť a povedať si, že to prehnal. Ospravedlnenie netreba očakávať, lebo väčšinou tí najškaredší a najprimítivnejší ľudia majú o sebe akúsi hodnotnú mienku, ktorú ťahajú zrejme zo snov. Presne tak je to aj v tomto prípade,  avšak ubehlo už veľa času - teraz sa stačí nad vecami pousmiať a riadiť sa mojím "nindom" ži a nechaj žiť.

| NOVEMBER |

  • Novembrový pokoj, krása prichádzajúcich dní a skvelé pocity mnou "šľahali" celým zvyšným úsekom mesiaca, ktoré pretrvávali až do decembra. Hneď v druhej okrúhlej desiatke kalendárneho čísla ma počas romantického večera Adam požiadal o ruku. Sila toho počinu  bola tak neuveriteľne kúzelná, že nič na svete by  nedokázalo vystihnúť a popísať tú horlivosť, proti ktorej sme spolu bok po boku  kráčali.
  • Ďalším  dôležitým milníkom  bol nezvyčajne obrovský  nárast čítania článkov na blogu. Relatívne priemerná čítanosť, sa udržiavala niekoľko mesiacov, avšak celé jesenné obdobie sa počet kliknutí ztrojnásobil a my sme pokorili môj (skoro) celoročný plán v priebehu pár desiatok dní. 
| DECEMBER |

  • Ako ste už mohli čítať v prechádzajúcom článku, školské povinnosti sa prirýchlo nakopili, no vďaka tomu stresu, som napísala časť bakalárskej práce, ktorú mám v pláne dokončiť v januári. 
  • Zároveň sa mi darilo aj po pracovnej stránke, pretože som bola na pohovore do Nového času a zatiaľ to vyzerá tak, že v januári budem začínať v on-line podobe. 
  • Tento mesiac nebol dôležitý len v študijno-pracovnom sektore, avšak udialo sa veľa citových a pocitových vecí, od ktorých sa bude do budúcna  odrážať vývoj  niektorých postojov a udalostí. Po veľmi dlhej dobe som v sebe úspešne spracovala niektoré emócie, ktoré mi ťažili srdce istú dobu a vďaka tomu sa cítim oveľa slobodnejšie. Aký to bude mať dopad a prínos na moju osobu do budúcnosti ešte neviem, ale pokiaľ sa veciam nechá prirodzený vývoj a zmysel, tak sa  z (na prvý pohľad) prechádzajúceho problému dá získať viac v než  čo človek môže dúfať.
  • Nie len pozitíve emócie sa viažú k niektorým zmenám ale aj tie možno menej príjemné, ktoré sú vo výsledku  pre mňa (či nás) obohacujúcejšie. Totiž, s Adamom sme sa po veľmi dlhých mesiacoch diskutovania a hľadania riešenia rozhodli, že sa budeme snažiť byť od nového roka menej dosiahnuteľnejší, teda aby som to lepšie vysvetlila...rozhodli sme sa, že celý náš  spoločný život a program budeme prispôsobovať tomu čo chceme obaja a nie čo okolie. Nebudeme sa snažiť veci zvládať, zlepšovať, zjemňovať a im čeliť, ale jednoducho ich odstrihneme, aby na nás nemali žiaden dosah. Tým pádom sa môžeme plne sústrediť na naše predstavy a vízie, ktoré spolu plánujeme, pretože pri akomkoľvek zacyklení to nie je možné. Vždy tvrdím, že veci sa dajú zmeniť a pretvoriť do akejkoľvek podoby, ktorá bude uspokojivá pre viacerých ľudí, avšak s ubiehajúcim časom si plne uvedomujem, že naplnenie tejto  myšlienky nie je také jednoduché a pri niektorých stretoch priam nereálne. 





ČO NAJKRAJŠIE  SA VÁM UDIALO ZA POSLEDNÝ ROK?

4 komentáre

  1. Krásna koláž na záver. Máš ten najlepší rok zo všetkých čo som čítal. Len tak ďalej a prajem úspešný a šťastný rok 2018.
    PS: Milujem ťa.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pokial budes stale po mojom boku a dotiahneme to uspesne az k oltaru, tak rozhodne stastny bude 🖤

      Odstrániť
  2. Krásny článok! Ja som sa tiež tento rok odlúčila s mojou bývalo najlepšou kamarátkou. Poznáme sa už od škôlky a vždy sme si vynikajúco rozumeli. Nie že by sme si nerozumeli ale nejak sa nám rozišli cesty, zmenili záujmy. Najprv som z toho bola celkom mimo že človeka s ktorým som trávila čas skoro až na dennodenom poriadku od škôlky a aj na základnej už nevídaný tak často ale bol to dobrý krok.
     xxAlexandra MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top