Nájdená.

Deň sa zdal byť nekonečný. Bola si tým istá, pretože niekoľko hodín leží nehybne na zemi priamo pod veľkými hodinami, ktoré jej každým jedným sekundovým úderom pripomínajú to, že pomoc nepríde, pretože ju záchrana odmietla- vraj nemá čas. Čo môže byť dôležitejšie, ako jedným slovom či úsmevom vrátiť dar, ktorý si odmalička žiadala. Zachránil by ju, avšak to by jej musel naďalej patriť. A to je dôvod, prečo sa úplne osamote ocitá na zemi.  Zničená, vysílená, špinavá s hanbou na   tvári a perách, ktoré jej nič netušiaco láskal druhý muž.  Nevedel čo prežíva, no napriek všetkému bol slepý, pretože si nevšimol, že dievča ktoré posledné hodiny hladil a bozkával, je mŕtve.  
Precitla sa zo spomienok opäť v prítomnosti a tichým šepotom prosí o koniec tejto bolesti.

Ten deň nastal, pretože dnes sa usmieva, teší, veselo si pospevuje a dlhé hodiny  miluje s človekom, ktorého ľúbi z celého srdca. Zmenila sa, v niečom k horšiemu  a v inom k láskavejšiemu, no vo výsledku je skutočne pripravená na život - krásny a dokonalý, pokiaľ jej muž bude aj naďalej hltať každú sekundu  spoločnej prítomnosti. Zdá sa to ako sen či  rozprávka, ktorá sa neudeje už nikomu na svete len im - preto si ju tak chránia a strážia. Zo závisti, žiarlenia a riešenia sa obaja priamo a bez hanby smejú ľuďom, ktorí okrem podobne zúfalého okolia nemajú nič, na čo by mohli byť v skutočnosti hrdí. 
No my áno, na našu úprimnú a skutočnú lásku. 

Mám pocit, že teraz to už je len príbeh a šťastná som od samého počiatku mojej existencie. Avšak keď sa nad tým hlbšie zamýšľam, ten pocit je aj opodstatnený, pretože za  moment emocionálneho  narodenia považujem 23. september, ktorý symbolizuje náš začiatok vzťahu s Adamkom. Do tej doby, to bolo  prežívanie, unikanie a v istom smere aj hľadanie svojej osoby. 
Minulé leto, je len akýsi spomienkový vrchol celej mojej frustrácie podtrhnuté ťažkým rozchodom, z ktorého nebolo úniku, ani cesty späť. A dnes je  to presne rok, čo som napísala článok STRATENÁ, ktorý bol posledným výkrikom volajúci o pomoc. Kto by to bol povedal, že o  necelých 30 dní neskôr, budem patriť človeku, pre ktorého som sa narodila.
Netušila a neverila som, že po bolesti príde šťastie a po konci skutočný začiatok. 
V tých časoch mi celý svet mohol hovoriť o tom, že to prejde a chce to len čas, ale úplne s tým nesúhlasím. Zúfalstvo po rozchode sa dá prekryť jedine nádejou, ktorá vás úplne pohltí - čas v tom hrá len tú počiatočnú rolu, a to v momente, kedy vám ten plamienok nádeje ponúkne. 

4 komentáre

  1. To je upřímné a hezké. Na začátku jsem myslela, že jde o povídku. Každopádně ti přeju už jen štěstí a pevný vztah :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. gratulujem k znovuobjaveniu, resp. objaveniu seba samej :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top