Twenty-something

Neznášam sentimentálnosť, napriek tomu mám slabšiu obavu, že v dnešnom článku ju budete jemne cítiť. Nie je to tým, že táto vlastnosť mi je prirodzene blízka -zároveň dlhodobo utláčaná, ale príčinou je náhle precitnutie sa v čase, ktorý si nechcem pripustiť nepripúšťam.
Je slnečný pondelok a mám pocit, že mi dnešný deň absolútne nič nehovorí.
Asi je to spôsobené čakaním (na moju polovičku), pri ktorom sa mi spomaľuje dýchanie a celé centrum vnímania.
Jediná vec, ktorá v pravidelných intervaloch trhá všetku  moju pozornosť je neznesiteľný škrípajúci zvuk, ktorý sa vynára odniekadiaľ spoza gauča.
Po chvíľkovom upriamení sa na zvuk som zistila, že počujem neutíchajúce cvakanie zubov Mii, ktorá sa snaží moju trpezlivosť zničiť- a tým si vydupať aspoň kúsok čerstvej mrkvy.
Nevenujem jej viac pozornosť.
Ľahla som si do postele, previnula cez seba bielu plachtu a plne duchom neprítomná sa opäť "hrabem" v mysli. Snažím sa dokonalo porozumieť tomu, čím je  dnešný deň taký zvláštny.
Mám 21.  narodeniny - to ale  nie je hlavná príčina mojich bijúcich  myšlienkových pochodov.
V skutočnosti ide o niečo vážnejšie, niečo hlbšie a zároveň prirodzené.

Premýšľali ste niekedy nad tým, ktorý úsek života je podľa vás ten najdôležitejší? Ktoré roky predurčia to akým smerom sa vás život bude uberať? Aká časť života bude na podnety najnáročnejšia?
Ja som si na tieto otázky odpovedala už dávno- aby som bola konkrétna, bolo to  takto pred rokom, kedy som oficiálne stratila "titul" teenager.
Podľa môjho názoru som dnešným dňom plne  prekročila  hranicu do toho najdôležitejšieho obdobia ľudského života.
 Počas týchto deviatich rokov sa z dievčaťa, študentky, blogerky stane žena, manželka, matka, novinárka...teda aspoň tak si to predstavujem a zároveň vysnívavam.
Možno si práve poviete veľmi otrepanú  frázu "Človek mieni, pán Boh mení".
Predpokladám, že aj ja budem ten prípad, ktorému sa niektoré veci, dátumy a vízie popresúvajú na skoršie či neskoršie obdobie, avšak prečo moje sny nepretaviť na papier? - v tomto prípade na blog.
Bolo by skvelé držať v rukách niečo hmotné, k čomu sa môžem po čase vrátiť, pri čom si môžem povzdychnúť nad svojou naivitou či byť hrdá na to, že som dokázala úplne všetko...alebo teda aspoň väčšinu.
Dávam si prísahu, že každým jedným ubiehajúcim  rokom, sa k tomuto článku vrátim a v krátkosti zhrniem/vyhodnotím, či sa svojich predstáv dotýkam, alebo ich  plním.
Je to akýsi zaznamenavajúci spôsob môjho do 30tkového obdobia, ktorý mi bude slúžiť namiesto (vyše roka nenapísaného) denníku.

                                    KEĎ BUDEM MAŤ:

21 |

  •  budem zasnúbená
  •  budem vedieť šoférovať sama
  •  začnem natáčať aj na YouTube
22 
  • budem bakalárka
  • začnem s Adamkom plnohodnotne žiť
  • budem vydatá
  • vymaľujem spálňu na tmavú farbu
23 |
  • písanie článkov ma začne živiť
  • môj blog a YouTube kanál budú napredovať
  • naplno si užijem posledný pokojný ročník na vysokej
  • mesačná dovolenka na nepoznanom mieste, kde je more a nie je internet
24 |
  • budem pracovať v nejakom dámskom magazíne
  •  úspešne zvládnem štátnice
  • Prvýkrát otehotniem
25-26 |
  • kúpime si rodinné auto
  •  všetok čas budem venovať dieťaťu a manželovi
  • avšak na  písanie článkov do práce nezanevriem
27-28 |
  • odsťahovanie sa do väčšieho bytu alebo menšieho domčeka
  • zariaďovanie a príprava
  • druhé tehotenstvo 
29 |
  •  materská dovolenka
  • založenie si ešte jedného blogu- ktorý bude venovaný pre mamičky


Úprimne som veľmi zvedavá na koľko percent naplním svoje predstavy,
avšak jedno viem určite-  to, že sa na každý nový podnet, ktorý ma posunie o kúsok ďalej nesmierne teším.

Máte aj vy nejaký pomyselný zoznam vašich vízií do budúcnosti?
 
  
 

2 komentáre

  1. Fúúú tak to máš teda premyslené do detailov. :-) Dúfam, že sa ti to nakoniec splni, ale podotýkam, že 4tý ročník na výške nemusí byť nevyhnutne pokojný :-P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem :) je to od teba velmi mile 😇...ja pevne verim ze 4 rocnik bude pohodovejsi ako treti ci piaty :) hihi.

      Odstrániť

Back to Top