Klamaní rodičia

Moje skúškové obdobie je  v plnom prúde a ako to už býva zvykom, učenie vymieňam za nekonečné hodiny ležania na posteli s mysľou kdesi vo vesmíre.
 Počas jedného takéhoto poobedia, ma zmes rôznych podnetov nasmerovalo k uvedomeniu si, akú rolu hrá v našom začínajúcom "dospelom" živote rodina.
 Teda konkrétne RODIČIA - ľudia, ktorí majú neutíchajúcu potrebu cítiť našu prítomnosť, chápať náš životný vývoj ale hlavne vedieť a poznať detailný opis nášho dňa, ktorý je strávený mimo ich dosah.

Ja to nazývam "vypočúvanie" (čo sa môže niekomu zdať ako  prehnane expresívne slovo na zdravý záujem o človeka, ktorého máme radi). 

Avšak v tomto prípade sa nejedná o  bežné otázky, ktoré človeka napadnú spontánne. 
Tu ide o priame vyzisťovanie doplnené vlastnými postrehmi a pod otázkami, ktorému nás rodičia vystavujú takmer každý deň, po celé roky...bez ohľadu na to, koľko má človek rokov.
Od malička nás vedú k ich ideálom, myšlienkam, vyznaniam..učia nás neklamať, otvorenosti, úprimnosti a neustále nám vkladajú do rúk možnosť sa im zdôveriť.
Tým, že od mala nám je vštepované a preukázané to - kto je to správne a jediné  útočisko,
 si mladí ľudia vytvárajú akúsi ochranu súkromia, práve voči rodičom.

Väčšinou sú to drobnosti ako jemné prikrášlenie si, kde človek bol 3 hodiny, ktoré sa neohlásil, alebo jemné opomenutie spomínať veci, pri ktorých dopredu človek vie, že nevykúzlia rodičom úsmev na tvári. 
Malé ochranné bariéry napokon prerastú v neustále upravovanie si právd, manipulovanie s podnetmi z celého dňa a hovorenie zážitkov, ktoré sa prestávajú podobať tomu skutočnému...tomu čo človek naozaj prežíva. A tu vzniká moment vzďaľovania sa. 

Paradoxne rodičia, ktorí sú si najviac istí tým, že dokonalo poznajú svoje dieťa a jeho deň, vedia vždy najmenej. 
Nie je to spôsobené zlou povahou človeka, ale rodičovským prístupom a zvedavosťou , ktorou takto nabádajú  konať... svoje dieťa... samostatne zmýšľajucého  dospelého jedinca.

                           Hovoríte svojim rodičom všetko?

4 komentáre

  1. Myslím si, že možno ani neexistuje človek, ktorý rodičom hovorí úplne všetko. Také to príkrášľovanie a skracovanie právd (častokrát aj neúmyselné) je podľa mňa úplne prirodzeným ľudským správaním. Jednoducho to tak nejak funguje :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já mám taký problematický vztah s mojí mamkou a je to tak, jak píšeš. Navíc mi nikdy nebyly příjemné výslechy a přístup jako k dítěti ve školce, které není schopné nic udělat samo. Ale vztahy rodičů a dětí nikdy nejsou jednoduché, každý máme něco.
    jsem Katrin

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je velmi dobre ze si ten pristup aspon uvedomujes a ze ti prekaza...najhorsie je ten pristup prijmat a este na tom nevidiet nic zle. :)

      Odstrániť

Back to Top