Keď telo daruješ nesprávnemu mužovi

Toto je príbeh dievčaťa.
Ustráchaného, neistého, bez sebavedomia a hlavne ešte nenájdeného.
Možno si po prečítaní tohto článku poviete, že bola  naivná a hlúpa. Ale človek, ktorý hľadá útočisko  a lásku nad tým v ten osudný moment  nepremýšľa.
Darovať telo mužovi je v tú chvíľu to najjednoduchšie rozhodnutie aké môžete urobiť, avšak čin, ktorý sa stal s človekom, ktorému to osud neurčil vás bude sprevádzať a bolieť do konca života.


Jej deň nebol už od rána taký bežný, na aký bola zvyknutá. Cítila, že dnes bude príležitosť na to, aby okúsila chuť nepoznaného muža, avšak ta predstava sa jej viac hnusila ako vzrušovala. Brala to na ľahkú váhu, veď jednoducho o to nestojí, tak sa nie je čoho báť. 
Deň prežila s obavami nekontrolovateľne blížiaceho sa večera, kedy sa s ním má stretnúť. 
 Meškal, no napokon prišiel.
Na okamih si myslela, že osud úmyselne zariadil jeho neprítomnosť, aby ju uchránil od bolesti - no mýlila sa. 
 Nedalo sa už  nič urobiť, nedalo sa ujsť ani vycúvať- musela ho prijať (aj keď rozpačito).
Po prvých chvíľach, ktoré spolu strávili sa uvoľnila, nie len vďaka stereotypnej atmosfére, ale aj alkoholu, ktorý ju urobil spontánnejšou. Alkohol požadovane nezapôsobil len na ňu, ale dodával sebavedomie a chuť okúsiť jej telo aj (zvyčajne nesmelému) mužovi.
V momente, ako si  uvedomila, že sa nachádza v miestnosti s človekom, ktorého  nemá rada a neznesie sa naňho ani pozrieť, ho odmietla. Bola to  posledná chvíľa kedy sa ovládala, kedy mala nad sebou kontrolu a kedy dúfala, že ju jej anjel unesie či ochráni.
Neprichádzal.
Jediný hlas ktorý počula ju stále v ozvenách nabádal sa odovzdať, veď aj tak u nikoho v srdci nemá miesto.
 Vypla.
 Nad telom stratila úplnú kontrolu a napriek tomu, že v duchu kričala, aby prestala...neposlúchla sa.
Ležala v tme so zatvorenými očami a jediné čo v ten moment bola schopná  vnímať, bol pach zúfalstva, ktorý sa rozniesol po miestnosti.
 Pobozkal ju a ľavou rukou sa jej snažil rozopnúť nohavice.
 /Ležala naďalej nehybne/
Po krátkom zápasení s obopnutým kúskom látky to vzdal a vyzliekol sám seba.
Keby vedel, ako jej týmto ublíži, určite by sa zastavil tiež, avšak hlas, ktorý kričal v jej srdci nemal šancu počuť.
Stalo sa. Darovala mu to jediné, na čo bola vždy  hrdá -čisté  a nedotknuté telo.

Túžba niekomu patriť býva niekedy silnejšia ako rozum. Nesprávne rozhodnutia robíme často a napriek tomu, že nás svet učí sa z nich poučiť, nie vždy sa to dá, pretože sú veci, kedy máme len jeden pokus, kedy máme len jedenkrát čistotu, ktorá má byť darom a nie prekliatím.

Počas písania tohto článku som si spomenula, ako mi mamina v minulosti hovorila o tom, že si mám dávať pozor na to, komu svoje telo ponúknem, pretože každý muž si zo mňa vždy kúsok zoberie a je len na mne či mu to dovolím alebo nie.
 Kúsky mňa sú niečo, čo sa už nedá vrátiť a pokiaľ to nie je správny človek, zostane na tom mieste už navždy prázdno.
 V ten moment som netušila ako presne to myslí, avšak dala som jej za pravdu. Teraz, postupom času som to pochopila a chcem to posolstvo predať aj vám.
Všímam si čím ďalej tým viac, že dievčatá  v dnešnej dobe prestávajú načúvať hlasu ich srdca. Poháňa ich pokušenie a zvedavosť okúsiť niečo nové, niečo čo kamarátky majú dávno za sebou.
Bohužiaľ tých odhodlaných s tým počkať (na človeka, ktorého budú bezvýhradne milovať) je čoraz menej.

Nenechávajte vyhrávať trend nad správnym okamihom.


5 komentárov

  1. Jedno z nájkrajších a najúprimnejších priznaní vôbec!
    Kiežby som takto bola kedysi zmýšľala aj ja... hold smola... nerozumná, naivná a príliš dôverčivá... a tak kúsky mňa nosia traja ľudia, o ktorých som si myslela, že ich ľúbim...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem si predstaviť aké to musí byť náročné

      Odstrániť
  2. Jój, ďakujem, že o tomto hovoríš! Toľko dievčat toto musí počuť!
    Tiež je to rozhodnutie, ktoré ľutujem. No darí sa mi spoznávať ľudí, ktorí počkajú a ktorí si vážia vlastné telá aj seba navzájom vo vzťahu až natoľko, že potlačia tú túžbu po nepoznanom, pre dobro ich oboch. Dnes sa učím, že láska nie je len cit, ale rozhodnutie a že sexualita je tak hlbokou súčasťou našej osobnosti, že naozaj každý, ktorému sa odovzdáme, ba už každý, ktorého pobozkáme, si kúsoček vezme.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úžasný článok a máš pravdu... ja som zástancom toho, že sa oplatí čakať, aj ked to je ťažké pretože spoločnosť je obrátená na dva názory a všetci vieme , ktorý je v presile(ty si to nazvala trend). Možno je to aj o výchové, pretože aj to zaváži, ale niekedy je dobré sa aj báť... ak mám hovoriť za seba tak ja si to strážim. Mám 22 rokov a nehanbím sa, predsa to nieje telesná vada :)

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top