Môj rok 2016



Pokiaľ by sa ma niekto opýtal, aký rok bol pre mňa  najsmutnejší, najbolestivejší, najtajomnejší a zároveň najnevyspytateľnejší rozhodne by som povedala, že 2016.
Už od začiatku som cítila, že tento rok bude náročnejší,  pretože sa viazal na december 2015, ktorý to celé odštartoval.
V decembri som dostala od života prvé dve facky vďaka neurobeniu skúšok z autoškoly. Niekto si možno povie, že o nič nejde, ale ja som získanie vodičského preukazu vnímala ako jeden zo symbolov dospelosti. Dva neúspechy a maximálna vyčerpanosť sa odrazila v následnom nábehu na silnú chrípku, ktorá sa pozastavila v tom najhoršom štádiu na  35 dní.
Slabá a zdeprimovaná som sa krátko pred koncom januára dozvedela, že ma čaká posledný termín na skúšku z autoškoly.


ZÍSKANIE VODIČSKÉHO PREUKAZU.
Vyšlo to! Napokon smútok z predchádzajúcich  neúspechov  sa stratil a vystriedalo ho odhodlanie byť skvelým vodičom. Napriek tomu, že som stále veľmi bojazlivá a opatrná - šoférovanie zbožňujem.

ODCHOD Z VYSOKEJ ŠKOLY A NÁSTUP NA NOVÚ.
Vysoká škola, na ktorú som chodila začala mať neskutočne veľké finančné problémy. Odstrihli nás od elektriny, vyhodili z priestorov školy, zablokovali účty a aj  administratívne papiere vrátane indexov a vysvedčení. Tým, že som bola na tú školu naviazaná a sama som si ju vybrala nad odchodom som vôbec neuvažovala. Nechcela som. No po neustálych klamstvách pedagógov a riaditeľa  o situácií na škole som sa rozhodla pre náročný  (teraz som zistila, že aj  najdôležitejší) krok - odchod, prestup.
Vybrala som si konkurenčnú školu s rovnakým zameraním a po podpísaní žiadostí  a zmluvy som mohla nastúpiť do novej školy počas  letného semestra. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože som samotár, ľuďom sa prevažne vyhýbam a bol pre mňa veľký šok byť v novom, veľkom a rozbehnutom kolektíve...

NAŠLA SOM V SPOLUŽIAČKÁCH KAMARÁTKY?
Vydesenosť a samotu si všimla Veronika a Anička, ktoré si ma vzali pod ochranné krídla. Vždy tu boli pre mňa, aj keď som bola nová, pomáhali mi s projektami, s úlohami, s materiálom, so skúškami a aj vďaka nim, som ten semester zvládla skončiť. Čím ďalej tým viac sme si začali veľmi rozumieť a začalo vznikať kamarátstvo.

ODSTAHOVANIE SA OD RODIČOV. BÝVAM SAMA!
Ďalší kľúčový a zlomový moment, ktorý mi pomohol úplne dospieť bolo odsťahovanie sa od rodičov do toho najrozkošnejsieho bytíku na svete. Táto udalosť ma urobila a stále robí neskutočne šťastnou. Je skvelé nemať pravidlá a určovať si vlastné!

4 ROKY SPOLU! ROZCHOD.
Vždy som si myslela, že vzťah, ktorý mám je večný a nezničiteľný. Je predsa mojou neoddeliteľnou súčasťou a  prirástol mi za tie roky k srdcu. Spomienky, zážitky, radosti a chvíle strávené s osobou, ktorej patríte sú o to viac intenzívne pokiaľ to cítite a prežívate spolu, všetko. Cítili sme. Boli sme si istí napriek tomu nás život  rozdelil.

FIDORKY NA YOUTUBE SCÉNE!
Chvíle po rozchode som prestala zvládať a snažila sa byť všade len nie doma, kde ma mentálny úpadok pohltí úplne. V  situáciách ako boli tieto  je najlepšie byť s kamarátmi a venovať sa niečomu naplno. Práve v tých časoch, vznikli Fidorky. V Časoch kedy som sa učila nanovo usmievať.
Náš YTB kanál sa pomaličky rozrastá, uschováva a zobrazuje naše zážitky, naše dni...stal sa akýmsi pomyselným internetovým denníkom. To mi prípomína....sledujete nás?

STRATENÁ A NA POKRAJI SÍL...
Tváriť sa pred svetom, že je všetko v poriadku viem už dlho. Ale viac sa nedalo, nevládala som, nesnažila som sa. Nikto, kto si neprežil pád prvého vážneho a dlhoročného vzťahu si nevie predstaviť ako prázdno sa môže človek cítiť. Ste vyhodení - blúdite. Žiadate o návrat, pomoc - bez odozvy. Vstávate - padáte. Chcete žiť - umierate. Po všetkých fázach, ktorými som si prešla, som sa bez štipky zdravého rozumu rozhodla, že sa budem  snažiť zabudnúť...po svojom. Beriem si veci do vlastných rúk...a ako to dopadlo? Zničila som posledný dobrý a zdravý kúsok môjho srdca, rozumu a tela.

KRÁČAJME SPOLU! SPOLOČNOU CESTOU LÁSKY!
Nie nadarmo sa hovorí, že koniec je nový začiatok. Takéto frázy a ľudské múdrosti neznášam, pretože v tej chvíli to nikto nevidí a nevníma. Avšak tentokrát to sadlo a ja som sa skúšala opatrne opäť postaviť. Bolo to iné, pretože ma niekto nečakane (strážny anjel?) začal podopierať a pridržiavať aby som nespadla. Držal pevne, so zatajeným dychom a liečivým úsmevom. Usmiala som sa tiež. Prvýkrát a úprimne. Bol to prvý krok k začiatku niečoho veľkého. Obaja sme to cítili, nechceli si to pripustiť až do toho momentu...- ďalšieho stretnutia. Vtedy prestal existovať svet. Nebolo nič, len my. Bude to risk? je na  to správne obdobie? Viedol ma, vedel to, podopieral ma a kráčal...spolu so mnou.
Neuveríte, ale našla som ho. Našli sme sa....človeka, muža tak dokonalého, silného, vnímavého a odhodlaného, že mám pocit akoby to bol sen....- sen, ktorý bude trvať už navždy.

NESPRAVODLIVÁ SMRŤ NAJLEPŠEJ KAMARÁTKY Z DETSTVA.
V článku ŠIKANA som vám načrtla dianie u nás v triede na základnej škole. Boli to kruté časy, ktoré neboli sprevádzané len smútkom, ale aj veselými momentmi pretože som mala skutočné najlepšie kamarátky. Dve skvelé dievčatá, ktoré mi rozumeli, ktoré ma rozosmievali a posúvali vždy ďalej. Boli sme tri. Boli....
Jednu z nás..Simonku (Sis), ste už mali možnosť párkrát zazrieť v make-up článkoch...avšak našu skupinu tvoril aj tretí člen, ktorý tu už nie je.
 Odišla nečakane, tragicky, mladá, kruto a krátko pred svojimi 21. narodeninami. Túto "správu", ktorá obletela mediálny svet,  som niesla ťažko, pretože kus môjho života sme prežili spolu.
Mali sme všetky tri vlastne sny a predstavu o budúcnosti...tak prečo si život neprávom  vybral tak nespravodlivú daň?



Pôvodne som nemala v pláne písať článok podobného charakteru, pretože nechcem zaplavovať blog negatívnymi publikáciami. Avšak posledné príspevky niesli v sebe smutné posolstvo volajúce o pomoc. Práve preto som rada, že som vám trošku objasnila ako to u mňa vlastne bolo.
A ako sami vidíte, tento rok, bol plný zmien, zvratov, nečakaných situácií, strát a hľadania si kúskov šťastia a radosti. Úprimne, som rada, že tento rok končí a odpočítavam hodiny do momentu, kedy sa začne nie len nový dátum ozvláštnený na konci sedmičkou, ale aj nová etapa môjho života.

Aké zmeny ste zažili tento rok vy?

4 komentáre

  1. Ahoj, mrazí me z tohohle článku.. jen chci říct, abys to brala takhle: tenhle rok sis v podstatě prožila peklo.. ale vydržela si.. to znamená, ze jsi silná .. pokud bude nějaké další špatné příště (a snad nebude), tak budeš připravená ��! Hlavně měj hlavu vzhůru ��to špatné odchází a dobré přijde !

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som skutocne rada, ze to v tebe zanechalo nejaku emociu :)

      Odstrániť
  2. Veľmi pekne zhrnuté a napísané. Veľmi ma mrzí čo sa stalo ale zároveň sa teším zo všetkého pekného čo ti priniesol minulý rok. Veľmi verím v to, že tento bude lepší krajší a všetko ti vynahradí.
    Ivana xx

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top