Stratená.

Popravde - neznášam čítať články o láske. Je úplne jedno či téma článku je o pozitívnej stránke lásky, alebo o bolestivej strate niekoho blízkeho. A práve preto som sama vyvedená z miery, že tu sedím a premýšľam o správnom formulovaní viet,  ktoré by vo vás zanechali aspoň nejaké pochopenie.
Vlastne ja ani neviem čím začať a o čom písať- tak asi od začiatku.
Myslím si, že význam slova "láska" nie je potrebné definovať. Je viacero typov, má viacero podôb a  som presvedčená, že lásku možno cítiť (dokonca)  k viacerým osobám (tým nemyslím len lásku k rodičom, ale aj v kombinácií partner + kamaráti). Možno sa nad poslednou vetou pozastavujete- preto radšej vysvetlím, aj keď asi priveľmi odbočím. 

Už roky naberám informácie a skúsenosti s kamarátstvami medzi mužom a ženou. Viem, že  časť ľudí  má na takýto typ kamarátstva názor taký, že dvaja (aj odlišného pohlavia) sa môžu mať neskutočne radi a nie je v tom nič viac, no ja sa prikláňam k tým, čo tvrdia, že "čisté" kamarátstvo tohto druhu neexistuje.
Kamarát je niekto, kto vás dokáže vnímať psychicky aj fyzicky bez toho, aby mal potrebu vás zmeniť, páčite sa navzájom tým, že máte spoločné zmýšľanie, názory, humor, príbeh....jednoducho tam je niečo spoločné, v kombinácií so sympatiou/príťažlivosťou/potrebou vyhľadávať jeho/jej spoločnosť, cítite sa dobre v prítomnosti toho druhého dobre no nemilujete sa. Veď obaja máte partnerov, ktorým patrí vaše srdce. Lenže, práve tu podľa mňa nastáva ten moment, kedy sa  tu dá taktiež  hovoriť o láske (aj keď v inej miere ako s partnerom). Kamarát je ten ku ktorému sa máte potrebu "uchýliť" ak vám je najhoršie a logicky vzniká puto, ktoré pri kamarátke ani partnerovi necítite...áno aj tento druh neopísateľnej náklonnosti považujem za lásku, preto si myslím, že človek dokáže ľúbiť aj dve osoby. - Ale ako som už spomínala, odbočila som.
To, čomu sa chcem venovať je ale láska - hlboká a jedinečná, ktorú cítite  k partnerovi. Vy, čo ste si niekoľkoročným vzťahom ešte neprešli mi asi nebudete veľmi rozumieť, ale mám potrebu (možno dúfam v úľavu) napísať aké pocity sa s tým spájajú.
U každého je začiatok a celkový priebeh vzťahu úplne odlišný (logicky)...jedno je ale spoločné a to je vytváranie si vlastného sveta, kde ste len vy dvaja, kde rozumiete veciam len vy...a napriek tomu, že vaše okolie nechápe to akým štýlom so sebou komunikujete...je to stále vaše...je to to, čo poznáte, v čom sa cítite sami sebou a predovšetkým je ten moment kam unikáte keď sa  "vonku"- v tom reálnom svete, náhodou cítite úplne stratený.
Ale aké to asi bude, keď o ten svet (to je jedno či dočasne alebo natrvalo) prídete? - Je to šialené, je to skurvene šialené (pardon za výraz). Uchyľujete sa k vytváraniu vlastných  príbehov, pamätáte si len to dobré...na tie zlé veci sa zabúda, sú zablokované...nikdy sa nestali.  V tom druhom  momente máte pocit, že neexistujete..doslova, že ste umreli...no stále tu ste, stále prežívate ten istý deň dookola bez akéhokoľvek východiska  alebo zmeny.
A jediná vec, ktorá vás drží pri pocite, že stále žijete  je ten neskutočný smútok, ktorý cítite...a to prázdno...strácam sa, stratila som sa.
 Som zmätená, neviem kto som, neviem čo robím, neviem kde sa nachádzam a neviem čo sa deje -som frustrovaná, nepoznám samú seba, nenávidím svet no zároveň  nenávidím aj seba ...a vlastne nie som sama sebe nebezpečná?
Čo ak predstavy a spomienky, ktoré sa dookola mihotajú pred očami sú dôvodom, že som stratila nad sebou kontrolu? Možno si týmto všetkým chcem ublížiť a pripomenúť to, že to malo nejaký zmysel a že aj keď nastane deň kedy objavím moje dvere k svetu, ktorý poznám, vezmem si so sebou všetko to, čomu sa práve učím...- Žiť.



5 komentárov

  1. To bolo strašne hlboké a dojalo ma to.. v niektorých vetach som sa našla aj ja sama, cítim z toho textu, že teraz veľmi trpíš.. držím ti palce do budúcnosti aby si našla to čo potrebuješ.
    (Dúfam že môj komentár nie je veľmi divný.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som neskutocne rada, ze niekto dokazal moje vety pochopit a nieto sa v niecom najst ♥. Ďakujem (aj za odber :) )

      Odstrániť
  2. Velmi dobry clanok. Presne tento pocit poznam. Dovod tohoto utrpenia je, ze nam ma priniest urcite poznanie. Cim bolestivejsie pocity mame, tym je poznatok ci posun dolezitejsi a naliehavejsi. U mna to bol dovod ten, ze som zacal povazovat veci, pocity, lasku a vsetko naokolo, za nieco trvacne a vecne. Prilis som sa na ne upinal a tym padom som bol sklamany z toho, ze som nieco z toho stratil. Vsetko naokolo je, bolo a bude pominutelne. Je to zaklad tejto reality a v podstate motor zivota. Cim skor si to clovek uvedomi, tym skor bude stastny, pretoze zacne naplno prezivat pritomnost. Minulost bola, s tym nic nenarobime. Buducnost este nie je, tak preco by som sa mal trapit tym co nie je? Doporucujem precitat Tibetsku knihu o zivote a smrti, kde je krasne vysvetlene, ako to funguje. Mne to neskutocne pomohlo. Zakladom je, ale snaha uprimne pochopit seba. Prajem vela stastia.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Velmi dobry clanok. Presne tento pocit poznam. Dovod tohoto utrpenia je, ze nam ma priniest urcite poznanie. Cim bolestivejsie pocity mame, tym je poznatok ci posun dolezitejsi a naliehavejsi. U mna to bol dovod ten, ze som zacal povazovat veci, pocity, lasku a vsetko naokolo, za nieco trvacne a vecne. Prilis som sa na ne upinal a tym padom som bol sklamany z toho, ze som nieco z toho stratil. Vsetko naokolo je, bolo a bude pominutelne. Je to zaklad tejto reality a v podstate motor zivota. Cim skor si to clovek uvedomi, tym skor bude stastny, pretoze zacne naplno prezivat pritomnost. Minulost bola, s tym nic nenarobime. Buducnost este nie je, tak preco by som sa mal trapit tym co nie je? Doporucujem precitat Tibetsku knihu o zivote a smrti, kde je krasne vysvetlene, ako to funguje. Mne to neskutocne pomohlo. Zakladom je, ale snaha uprimne pochopit seba. Prajem vela stastia.

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top