Bez sebavedomia

 

Pred založením blogu som si sľúbila,
že sem nebudem ťahať svoje osobné postrehy, myšlienky a zúfalstvo... veď od toho mám denník.
Neviem prečo som vlastný sľub porušila, ale chcem len dievčatám, čo to majú možno podobne ako ja, ukázať, že nie sú jediné čo bojujú samé so sebou.


Ten konkrétny moment, kedy som si uvedomila, že si hrozne vadím , si úplne nepamätám.
Viem, že sa to so mnou ťahalo celé teenagerstvo, a že to v sebe roky dusím.
Nemala som sa nikdy nejak zvlášť rada. Vadilo (vadí) mi na mojom výzore snáď úplne všetko.
Veta typu  "na vzhľade nezáleží" je len kliché. Podľa mňa záleží.
Človek sa celý život stretáva s tým, že ľudia, (budem hovoriť konkrétne o ženách, lebo v mojom poňatí sa to hlavne ich týka)  ktoré sú krajší než vy, majú samé výhody.
Sú uprednostňované v práci, v škole ich všetci chalani chcú (neklamme si, že záujem opačného pohlavia nám nelichotí) ,ľudia sú voči nim benevolentnejší...
Roky žijem v tieni mojich pekných kamarátok, nemyslím to tak, že by ma oni zhadzovali (veď sme dospelí ľudia a kamarátky mám naozaj skvelé) ale okolie mi dáva vždy pocítiť, že ich nezaujímam, lebo som s kamarátkou ktorá je pekná, vysoká, chudá s porcelánovou pletou a veľmi spoločenská. Možno si poviete, že takéto chvíle majú všetky dievčatá/ženy, ale ich to ďalší deň prejde a ja sa už roky zobúdzam každé ráno s tým, že musím so sebou stráviť ďalší deň.

Mala som obdobie, kedy som to fakt zle znášala. Za posledné mesiace, som v tejto oblasti už trochu uvedomelá ale znova som do toho spadla od poslednej skúsenosti.

S kamarátkou som bola na nákupoch a partia 3 chalanov  pozerala naším smerom. Ja som si ich nevšimla, lebo vždy mám zohnutú hlavu a na nikoho sa nepozerám  ( držím sa v ilúzií, že ma ľudia nevidia, lebo som nezaujímavá)
Kamarátke  hlesla "Pozri oni na nás pozerajú" - ja ako tradične som len kývla rukou a úprimne povedala "Jasné, že sa pozerajú , veď si krásna."(čo ak si niekto z nich všimol aj mňa?)
Potom som si išla kúpiť bubble tea  a obsluhoval ma nejaký nový zamestnanec.
Hneď ako sa pozrel mojím smerom, usmial sa a poznamenal " si tu prvýkrát, však?" (vysvetlenie prečo si myslel, že si bubble tea kupujem prvýkrát: Keďže sa poznám je mi jasné, že som si celá nervózna opakovala v hlave, ako si vypýtam to čo chcem, bez toho aby sa mi nestala nejaká hanba, ako vždy)
"Nie nie som, som stály zákazník, už mi vaše kolegyne povedali, že by som tu mala začať pracovať, aby som mohla zadarmo piť"
Stále sa pozeral mojím smerom (aký nezvyk) a opýtal sa ma, či chodím do školy a na akú...napokon povedal, že som hrozne pekná či si to uvedomujem a že aj určite inteligentná keďže chodím na vysokú- a takých dievčat ako ja je málo.
Tým, že som šťastne zadaná, a že neverím, že existuje muž čo tieto slová voči mne môže myslieť vážne, vyprskla som, že by ma zaujímalo, koľkým ženám to dnes povedal.
-vzala som bubble tea a odišla bez slova.

Doma som si celý scenár prehrávala a vtedy som si uvedomila ten problém.
Neverím ľudom, že niečo pozitívne s mojou osobou môžu myslieť vážne.
Neverím, že niekto ma vidí inak ako osobu  a nie ženu.
Tým, že si prídem výzorovo aj postavou úplne strašná, z duše neznášam ak mi nejaká známa, alebo z rodiny, alebo kamarátka alebo priateľ povie, že som pekná...lebo ja sa vidím, a nie je to tak.

Pravdepodobne to nikoho z Vás ani nezaujíma, možno si hovoríte...preboha má 19 a rieši ako vyzerá, má priateľa tak je dôležité, že sa jemu páči a nie sebe.

Jednoducho sa vo mne niečo zlomilo, mala som to chuť vykričať do sveta...a
už ani  nemám silu predstierať pred všetkými, že je všetko OK, a že som si sebaistá...



5 komentárov

  1. Nemôžem hovoriť za ostatné ženy, tak budem hovoriť len za seba. Má to podobne ako ty - väčšina mojich kamarátok vyzerá ozaj dobre. Nevravím, že priamo sexy, ale proste keď nie sú sexy, tak sú aspoň milé. Ja som skôr taký ten typ, ktorý vyhľadáva inteligentnú spoločnosť a nejaké opilecké žúrky obchádzam oblúkom. Tým pádom pôsobím dosť nespoločensky, lebo veď nebudeme si klamať - kto dnes nechlastá ako doga, sa len ťažko stáva obľúbencom v kolektíve. Na strednej škole sme mali v triede super baby a aj chalanov, tam nebol žiaden problém. V škole sme sa vedeli ozaj dobre zabaviť aj keď som s nimi netrávila celé noci v podniku, kde nalievali neplnoletým (netvrdím, že som nikdy nešla, ale určite to nebolo pravidelne každý piatok). Ten zlom kedy som začala byť maximálne neviditeľná pre svoje okolie prišiel až na vysokej škole. Zrazu tam bolo kopec krásnych báb, ktoré nepotrebovali ani ohúriť inteligenciou, lebo veď načo - život vysokoškoláka je o zábave a k tomu vysoké IQ netreba. Ja som bola skôr ten nie pekný, zato ale inteligentný tvor. Nikdy som nebola bifľoš, nikdy som sa neučila celé dni a noci. Ale ani na výške som neprišla na chuť alkoholovej zábave. Radšej som si našla partiu ľudí, s ktorými som mohla chodiť len tak von na pizzu, alebo na basketbal alebo sa prechádzať. Vedeli sme sa skrátka zabaviť aj bez pitia. No ale v druhom a treťom ročníku moja partia zo školy vypadla a ja som zrazu ostala ako opustené káčatko. Do zvyšku kolektívu som nezapadala, nevidela som zmysel v opíjaní sa, nebola som sexy modelka, tak načo by sa so mnou bavili. po čase ako som sa cítila stále opustenejšia, moje sebavedomie klesalo. už som sa aj pohrávala s myšlienkou, že sa teda budem tváriť ako blbá hus len nech mám kamošov, ale jednoducho nemôžem poprieť samú seba. ja skrátka nevydržím v hlúpej spoločnosti. doslova ma vytáčajú hlúpi ľudia. a tak som ostala na škole v podstate sama alebo s jednou-dvomi kamarátkami. ďalšia facka na moje sebavedomie bola, keď som sa po piatich rokoch natrvalo vrátila z internátu domov. vzťahy s mojimi kamarátmi z domova za tie roky ochladli. niet divu. zrazu nám stačila konverzácia na fb, už sme si na ňu za tie roky zvykli. a počase vlastne už aj odvykli sa vôbec baviť. takže tu sedím v izbe sama, nechodím príliš von, lebo mám pocit, že keď vyjdem na svetlo sveta, všetci na mňa zírajú ako na blázna, ako na zjavenie a tajne si o mne niečo posmešné šuškajú. aj keď viem, že som paranoidná, ale proste keď celú výšku na teba niekto ukazuje prstom, že aha tá je nespoločenská, aha tá nemá 50 kíl, aha ona toto, ona tamto... je to dosť na psychiku. na jednu stranu si hovorím - na výzore nezáleží. noačo, že nie som modelka. aspoň nemám v hlave nasraté. na druhú stranu však žijeme v dobe, kedy na vzhľade ku*va záleží a kedy sa s tebou pokiaľ nie si krásna, väčšina ľudí ani nebude baviť. a presne potom tie benefity ako je práca atď.. jasné, ja viem že vždy sa dá schudnúť, vždy sa dá vymeniť šatník, vždy sa dá zobrať kufrík s kozmetikou a nakresliť si nový xicht. ale neviem či to zachráni to sebavedomie ak si človek potom uvedomí, že sa s ním zase všetci tí noví ľudia začali baviť len preto, ako vyzerá a nie aký človek je.. je to taký blúdny kruh povedala by som.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ešte som sa nikdy, nikdy, nikdy, nikdy nestretla s človek čo je ako ja! Ani nevieš koľko máme spoločného!! To, že som nespoločenská ( a mnoho ďalšieho) som sem už ťahať nechcela, ale wau! akoby som to písala ja. :) hovoríš mi z duše

      Odstrániť
  2. Nápodobne. Netuším o čom sa mám s kým rozprávať, obyčajná konverzácia ma nezaujíma. Minulý rok som to nejako zvládla, ani neviem ako, bola som dokonca obľúbená. Ale teraz, iná škola, iné mravy asi. (Pritom v minulej pili viac, ale im neprekážalo že to nerobím ja a ja som sa nestarala do nich).
    Niekedy som sebavedomá, ale niekedy (a teraz čoraz častejšie) to je katastrofa. Neviem, mám pocit že sa tu ani nemám s kým rozprávať. Niektorí sú otravní, iní zase prehnane bifľujúci sa... Proste sme si nejako nesadli.
    Okrem toho, kamarátila slm sa s jedným dievčaťom, bola moja najlepšia kamarátka. Všetci, bez výnimky všetci chlapci sa zamilovali do nej. Vždy. (Teda tí všetci ktorí sa páčili mne) sranda bola že mi závidela. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimne som hrozne rada, že nie som jediná, ktorú takéto veci mrzia :)

      Odstrániť
  3. Měla jsem to stejně.. A i občas teď lidem nevěřím, když mi řeknou že jsem pěkná nebo tak a to se přitom mám ráda.

    nicoxmeow.wix.com/nicoblog

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top