Klamem samú seba?!

 

...Nie nikdy, ani nikdy nebudem.

Nech zdvihne ruku ten, kto býva  neúprimný.
Myslím si, že sa k tomu nikto vedome neprizná. Je to smutné, ale je to tak..
Na tento článok som prišla úplnou náhodou, na základe impulzu, ktorý som dostala z bežne prežitého  dňa.
Minulý týždeň  večer mi písal kamarát, že sa chce stretnúť,
lebo s priateľkou je "na nože" (-citovaný text)
Napísala som mu len, že to bude stresom zo školy...povedal nie. Bolo mi po chvíľke jasné, že tú tému stále rozoberá, lebo nedostáva odo mňa očakávanú reakciu.
Chcel počuť slovo "je mi to ľúto" (že sú na nože).
Zistila som, že niekedy ani najbližšie okolie nechápe moje reakcie na isté situácie. Ja jednoducho  nepoviem, že mi to je ľúto, lebo nie je.
Nie je mi ľúto, že sa hádajú...nebude mi ľúto, že sa rozídu.
My ľudia sme často naučení hovoriť veci, ktoré sa od nás očakávajú, alebo tie, ktoré sú správne, a ktoré nám "karma" nevráti. Prečo sa ale toho tak bojíme? Prečo sa bojíme povedať to, čo si myslíme?
Klameme samého seba.

               Jeden večer som sa s priateľom  rozprávala o tom, že keby sme sa náhodou rozišli,
že či by mi prial iného muža. Skúste uhádnuť jeho odpoveď: ,,Ja by som ti vždy prial aby si bola šťastná"  -myslíte si, že je to úprimná veta? On tomu možno veril, že áno....ale ktorý človek by doprial úprimne inému to, čo roky patrilo jemu?-Žiaden
Spýtal sa ma aj on, a moja odpoveď bola,
že by som mu to nepriala a že v kútiku duše by som dúfala, že si na mňa aj o 50 rokov spomenie, že som bola to najlepšie, čo v živote spoznal.
Asi si po týchto riadkoch myslíte, že čo som to za osobu, že ako môžem byť neprajná, majetnícka a neviem čo ešte. Je to môj postoj -jednoducho nikdy neklamem samú seba.
To, že si nemyslíte, alebo nepoviete niečo, čo nie je zvykom dnešného sveta -neznamená, že sa Vám to v živote vráti, že vás okolie úplne odsúdi, že ste zlý človek.
     Dnes, sa nesnažím poukázať na to, aká som, nesnažím sa Vás zmeniť, len by mi urobilo veľkú radosť, keby ste sa na chvíľku nad sebou zamysleli a úprimne si povedali, že sa nepresviedčate o niečom čo je  v spoločenských normách "uzákonené".
Nikdy sa nebojte povedať čo si myslíte, alebo si pred sebou priznať, že máte iný názor.

Dúfam, že aj keď tento príspevok je úplne odlišný oproti iným, tak si ho aspoň prečítate.
Prajem pekný deň :)

18 komentárov

  1. Veľmi sa mi páči táto tvoja pravdivá úvaha. A čo sa týka tvojho priateľa. Určite každý človek pozná ten pocit, keď sa mu niekto strašne páči (napr. Kamaeat/kamaratka) a príde s veľkou radosťou vies co ? Som zadana. Alebo hovorí len o niekom. Na vonok sa človek tvári jeeeeeeeeeeej to je super prajem ti to. A vo vnútri nás ide roztrhnúť. Tak nech mi nikto nehovorí, že by toto isté neprezival, ak by si jeho bývalý s niekým začal. Ako, je to možné, že nie (ak ste stále extra super kamaráti atď). Ale aj tak tam stále ostane: taký človek si ju nezaslúži alebo ludske ego: ale on je moj.

    Www.co-je-dobre-to-musim-mat.blogspot.sk spolu s novou GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som uprimne rada, ze nie som jedina co pozna taketo situacie , a ze ma chapes :)))) vobec som necakala v pozitivny ohlas. Vdaka :)

      Odstrániť
  2. Musím povedať, že v tomto ohľade som rovnaká. Je mi jedno čo odo mňa očakáva okolie, preboha mám vlastnú hlavu tak sa nebudem riadiť nejakými normami alebo spoločenským kódexom alebo nazvite si to ako chcete. Proste keď mi raz sú veci u prdele, tak mi sú u prdele a keď nechcem aby bol môj EX s inou, tak mu to poviem narovinu. To že ho nechcem ja neznamená, že ho môže mať iná (teraz by sa patrilo vysloviť to očakávané - fuj, ale si majetnícka ty beštia - hold čo už, som... ) :D
    Presne ti rozumiem čo si týmto chcela povedať a ver mi, že je lepšie byť úprimná, i keď niekedy možno drzo alebo aj bolestivo, než hovoriť to, čo chcú ľudia počuť.. Možno budem mať o stovku menej priateľov, ale aspoň to budú ľudia, ktorí ma majú radi preto, aká naozaj som, nie preto ako sa dokážem pretvarovať a hovoriť im len to, čo chcú oni počuť.. Výborný článok, som rada že nie som sama čo vidí veci triezvo ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podla mna "majetnickost" je bezna ludska vlastnost s ktorou sa rodime, preto nerozumiem preco to v sebe ludia potlacaju a predstieraju pred sebou, ze to tak nie je :)

      Odstrániť
  3. Upřímnost je něco, čeho si na lidech vážím snad nejvíce. Mám ráda upřímné lidi, ale opravdu upřímné... Já mám trošičku jiný pohled. Ne, že bych klamala samu sebe... To rozhodně ne, Zkrátka si užívám toho, že myslet si můžu co chci a nikdo to nemusí třeba ani zjistit, co si myslím. Můžu si představovat co chci, nikdo se nedozví, o čem sním... Pokud jim to neřeknu. Ale vždy se snažím věci řešit s nejvíce reálným myšlením... O tom bych moha napsat článek :) Moc povedené, díky.
    Baauuu
    www.baauuu.webnode.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Líbí se mi to. Taky si myslím, že vím, co lidi chtěj slyšet. No neřeknu to. Mám svojí hlavu a nemám ráda tyhle naučené fráze, stejně tak jako nenávidím, když mi napíše někdo, kdo mi píše jenom když něco chce a začne konverzaci: Ahoj, jak se máš? Co je nového, co děláš?... a pak se vyklube slavné "Hele prosím tě, já bych potřeboval..." a jsme doma. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno presne! :) nikdy nežiadam od ľudí pomoc, s ktorými nie som v kontakte :)))) čiže úplne chápem, ani ja to nemám rada

      Odstrániť
  5. Ja takmer nikdy nehovorí to čo chcú počuť.. písala som o niečom podobnom..tuto --> http://mobliviate.blogspot.sk/2015/08/hutamhutam-pravda-boli.html

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Presne tak, tie frázy ako "je mi to ľúto"... najčastejšie sa to vyžadovalo na mojej škole, chápeš, také akoby nepísané pravidlo, pretože "slušnosť"... akonáhle som tieto veci prestala hovoriť, tak najmä triedna si ma hrozne znenávidela. :D Hlavne keď si spomeniem, že som bola tá zlá už len preto, že som si na niektoré záležitosti povedala svoj názor. Nepoužila som však jedinú nadávku, rozprávala som vrámci slušnosti, len s chladným tónom v hlase, nejaké cukríčkovanie nemám v povahe. :D Ako vidím ani ty, super, je nás viac. :)
    No ale čo som chcela... je to divné, že názor alebo to, že nehovoríš čo sa vyžaduje, je dnes považované za urážku. Alebo drzosť. Čo je drzé na tom, že má človek vlastný rozum? Áno ľudia na to nie sú zvyknutí, takže od nás to pôsobí asi dosť mrazivo. Ale čoraz častejšie sa stretávam s tým, že človek s nejakým protikladným názorom si ešte sám na seba vypočuje množstvo nadávok, urážok, zákerných pohľadov... ako keby spáchal trestný čin. Na hlavu postavené, tie nadávky a pohľady už asi slušné sú, podľa ich logiky. :D
    Inak ale súhlasím aj s Bauu, je fajn mať aj nejaké tajnosti, ale to je jasné, kto ich nemá :)
    Rowena | Feeling Hoppy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som úplne užasnutá, že nie som jediná čo sa neriadi takýmito nepísanými pravidlami :) Nič nie je drzé na tom, že si úprimná, a že neklames ich ani seba...aj keď klamstvo/mlčanie sa vždy počúva lepšie :)

      Odstrániť
  7. Tak já hned s druhou větou zvedla ruku .. sama o sobě vím, že jsem někdy neupřímná, zastírám informace okolí ale i sobě, takové milosrdné lži. Ale na druhou stranu jsem se konečně naučila říct svůj názor, svůj pravdivý názor na věc, na osobu a její chování (je to trošku rozporuplné, ale je to tak) a lidem se to nelíbí, lidem se nelíbí, když jim říkám pravdu, když jsem jim přestala říkat, jak moc mě to mrzí, jak to všechno bude oká a na rovinu jim řeknu, že i tohle se občas děje a musí si najít cestu jak se z toho vyhrabat.
    Většina lidí říká, jak nesnáší lži, ale všichni jsou neuvěřitelní lháři, naivně zamilovaní, neupřímní a vytvářejí si tím jen další a další problémy ..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...ale je fajn, že si sa k tomu postavila čelom :) a súhlasím, to, že ľudia hovoria, že neznášajú klamstvo...je ďalšia neúprimnosť. ...lebo pravdu vo väčšine ani nevedia zniesť :)

      Odstrániť
  8. Upřímnost.. Moje druhé já.. Jenže lidi musí rozeznat "před kým se posrat a na koho se vysrat".. Ano, já osobně za moji upřimnost jsem velmi a velmi shazovana. Velmi neoblibena bo mám svůj názor no a? Lidi chtějí slyšet jen to, co chcou. Když řekneš něco, co slyšet nechtějí, začnou soudit a nadávat...

    Hezký článek

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja to mám rovnako, buď ma okolie má rado, lebo nemám problém povedať čokoľvek...alebo neznáša...aj keď viac asi neznáša-hihi

      Odstrániť
  9. Abys věděla, tak tě zbožňuju. Za to, jaká jsi, za to, co jsi napsala a za to, že jsem našla někoho, kdo má na to všechno stejný názor.
    Lžeme ostatním, lžeme sobě, protože to po nás společnost vyžaduje, ale já chci patřit do společnosti, která je upřímná a nebojí se za svůj názor, jenže toho se nikdy nedočkám.

    fakynn.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Back to Top